33-ročný obranca MARTIN ŠTRBÁK. Od roku 2000 nechýbal na žiadnom šampionáte. Spolu s Jánom Lašákom, Ľubomírom Višňovským, Miroslavom Hlinkom a Miroslavom Šatanom má všetky tri medaily - zlato z Göteborgu 2002, striebro z Petrohradu 2000 i bronz z Helsínk 2003.
V tomto ročníku vám do zbierky pribudlo aj prvenstvo z EPM s ruským mužstvom Metallurg Magnitogorsk. Dobrá sezóna?
"Mohla byť aj lepšia, ak by sme získali ruský titul. Víťazstvo v európskom pohári bolo akousi povinnosťou, potom sme mierili do finále ruskej superligy. Nevyšlo to, ale ani bronzové medaily nie sú na zahodenie."
Už pred skončením superligy ste vyhlásili, že do Ruska sa nevrátite a chcete byť bližšie pri rodine. Čo rozhodlo, že ste ešte obetovali čas pre reprezentáciu?
"Na psychiku to bola pre mňa mimoriadne náročná sezóna. Ťažko som znášal odlúčenie od rodiny. Manželka so synmi zostala doma, starší Martin začal chodiť v Prešove do školy. Keď som sa vrátil domov, v prvej chvíli som už nemal chuť nikam odísť. Dvanásť dní som si oddýchol. Po rozhovore s trénerom Šuplerom som nakoniec pristal, že sa zapojím do prípravy. Rodina súhlasila. Pritiahla ma atmosféra, partia, možnosť reprezentovať Slovensko. Je to úplne niečo iné ako klubová záležitosť."
Zavážilo aj to, že šampionát sa po prvý raz hrá v Kanade?
"Nie, to mi bolo jedno. V zámorí na úzkom klzisku nás čaká ešte náročnejší hokej ako v Európe. Uvedomil som si to, keď sme sa pripravovali na malom klzisku v Dúbravke. Hokej bude rýchlejší, kontakt bližší. V NHL som odohral jednu sezónu, ale už prebehli štyri roky a na menšiu plochu si musím zvykať. Určite na to nebude stačiť jeden zápas."
Viete už, kde budete hrať v budúcom ročníku?
"V Európe, bližšie k Slovensku ako doteraz. Cítim, že deti ma veľmi potrebujú. Hlavne Martin, ten už všetko vníma. Keď som odchádzal na sústredenie národného tímu do Kežmarku, tak sa ma na dvore spýtal: Ocko, kam zasa ideš? Veď si sa len pred pár dňami vrátil z Ruska... To mi zazvonilo v ušiach."
V Kanade vám budú chýbať, všakže?
"Tri týždne sa dajú vydržať. Každý deň budeme na telefóne. Chcel som, aby všetci traja prišli za mnou a v Halifaxe si prenajali apartmán. No manželka Ľubka je teraz zavalená prácou, v Prešove otvára obchod. Zvažujeme, že aspoň na pár dní by sa mohli za mnou vybrať. Dnes už do Kanady netreba víza."
V Halifaxe to budú vaše deviate majstrovstvá sveta. Platí, že vrcholom bolo zlato z Göteborgu?
"Určite áno. Keď vraciam k roku 2002, tak sa mi zdá ako zázrak, čo sme vtedy dosiahli. Bola aj iná doba. Prílev hráčov z NHL nebol taký výrazný ako dnes. Európske tímy sa skladali zväčša z klubov na kontinente. My sme vtedy mali jeden z najsilnejších tímov a všetko do seba perfektne zapadlo."
Nie ste v rozpakoch z toho, ako ťažko sa skladal tím v tomto roku?
"To sa nedá ovplyvniť. Hráči sú zranení, vyčerpaní, majú aj ďalšie príčiny. Ale ak vypadne veľa hokejistov, dvanásť, ba aj viac, zväzuje to ruky trénerovi, ktorý s nimi rátal. Musí pracovať s tým, čo má."
Aké mužstvo bude mať Slovensko na MS?
"Nie je v ňom toľko talentu ako predtým, treba to vykompenzovať zvýšenou bojovnosťou. Ak urobíme silnú partiu, môžeme dosiahnuť dobrý výsledok."
Aký?
"Nemám konkrétny cieľ. Treba sa sústrediť na prvý duel s Nórskom, od toho sa bude všetko odvíjať. A potom ísť od zápasu k zápasu. Ja viem, že doma po úspešnej ére mnohí čakajú medailu, ale treba uvažovať reálne: u nás nie je taká široká základňa ako v tímoch patriacich do špičky. Môžeme prekvapiť. To, že sa držíme medzi najsilnejšími, mi niekedy pripadá ako neuveriteľné. Žiadalo by sa viac investovať do mládeže, aby ďalšia generácia mala na čom stavať." (on)
Štrbák na vrcholných podujatiach
MS 2000 v Petrohrade (striebro)
MS 2001 v Hannoveri (štvrťfinále)
MS 2002 v Göteborgu (zlato)
MS 2003 v Helsinkách (bronz)
MS 2004 v Prahe (semifinále)
Svetový pohár 2004
v Sev. Amerike (štvrťfinále)
MS 2005 vo Viedni (štvrťfinále)
ZOH 2006 v Turíne (štvrťfinále)
MS 2006 v Rige (štvrťfinále)
MS 2007 v Moskve (štvrťfinále)
Celkove: 137 zápasov / 13 gólov
