Svätá hra v mene otca i syna

Miliónové hráčske kontrakty, komfortné dvadsaťtisícové arény, mediálne celebrity. To je NHL, špička ľadovca nablýskaného šoubiznisu, čo ťaží len a len z kúpyschopnosti trhu. A z kanadského hokejového náboženstva, ktoré ju najvýdatnejšie zásobuje hráčskym

potenciálom.

Dvojklinec na zavesenie korčúľ nad úzkou spoločnou drevenou lavicou. Stovky skromne vybavených hál s tisíckami detí, čo si po tréningu samy zbalia výstroj a s pomocu rodičov ju teperia domov. Nie každé z nich sa naživo dostalo do vysvietených arén NHL. Tá predstava ostáva pre mnohé vzdialeným svetom bohatých.

Kanadský hokejový život si vystačí aj bez NHL, tisícové návštevy sú bežné na juniorských zápasoch, ktorých tempo často prevýši európske super, či extra ligy.

Nesmrteľnou podstatou každého náboženstva sú láska a pokora. Kanada hokej miluje v mene otca i syna, s požehnaním každej matky. Preto 24- krát získala titul majstra sveta, i keď ani v jedinom zlatom príbehu nebola odkázaná na absolútne najlepší výber krajiny. Stále sa v nej rodí - a najmä trpezlivo vychováva - najviac najšikovnejších hráčov. Podľa rokmi osvedčenej metodiky bez kváziprevratných noviniek.

A najmä bez zničujúcich nájazdov novej generácie džípových rodičov, čo chcú zo svojich maznáčikov hviezdy NHL len preto, že na to majú peniaze. Ako sa to deje u nás.

Debakle nesmú deptať

Na žiackom turnaji L Amitie v Montreale si k spoločnej mise s cestovinou deti posadajú za okrúhly stôl tak, že okolo seba sedia samí súperi. Eskimák, Indián, čierny, frankofónny Kanaďan si požičiavajú varechu a hlavne komunikujú. I keď si nerozumejú. Ak na ľade niektoré družstvo vedie o šesť gólov, rozhodcovia spustia hrubý čas. Aby debakle nedeptali. Niekedy dokonca rozhodca uprostred hry zapíska a ukáže na troch najlepších hráčov v modrom drese, aby si vymenili tímy so súperovou trojicou. V duchu vyrovnania síl. No najmä neubíjania radosti z hry.

Döme vyčnieval o hlavu

Na finále tradičného turnaja Pee-Wee štrnásťročných v quebeckej hale Colisée sa schádza sedemnásťtisíc ľudí. Aj keď v ňom hrá vzdialené Slovensko proti ešte neznámejšiemu ruskému Charkovu. V roku 1992 bol najväčšou hviezdou turnaja Seničan Róbert Döme. Dnešný kapitán Slovana ešte nemal štrnásť, ale so 179 cm výšky a 79 kilami bol o hlavu vyšší aj šikovnejší. Na titulnej strane veľkých quebeckých novín sa vtedy preslávil vďaka vete, ktorá Kanaďanom náramne sedí: "Viac ma baví prihrávať ako dávať góly." Tesne pred ňou plakal pri mantineli ako sedemročný, na nohy ho dvíhal standing ovation. Zavaril na chybu znamenajúcu rozhodujúci gól súpera v predĺžení.

(ju)

Kanada

Medaily z MS: 24 zlatých, 11 strieborných, 9 bronzových

Počet hráčov 545 363

Muži 113 610

Ženy 73 791

Juniori 357 962

Počet rozhodcov 35 233

Kryté plochy 2643

Nekryté plochy 11 000

Počet obyvateľov 33 390 141

Slovensko