NITRA. Mestskí poštári sú dvaja a do terénu chodia až do 20. hodiny, aby klientov zastihli doma. Nosia najmä doporučené zásielky určené do vlastných rúk.
Vladimír Adamčík doručuje mestskú poštu od roku 2003, Peter Póčik od roku 2006. Chodievajú peši, do vzdialenejších častí mesta sa zvezú autobusom. Kedysi sa uvažovalo nad babetou, ale bolo by to nepraktické. „Najmä na sídliskách by sme ju museli neustále zamykať, aby nám ju neukradli. Peší presun je rýchlejší,“ povedal Adamčík. Raz do týždňa majú k dispozícii auto, ktorým vozia mestskú poštu organizáciám hasičom, plynárom či vodárom.
Ak mestskí doručovatelia klienta opakovane nezastihnú, pošlú mu zásielku poštou. „Niektorých už poznáme a ideme za nimi aj do práce. Vítajú to,“ povedal Peter Póčik. „Občas sa stane, že ľudia od nás poštu nepreberú. Buď neotvoria, alebo nás odmietnu,“ dodal.
Mestskí doručovatelia nenosia ani nevyberajú peniaze.
Zatiaľ chodia v civilnom oblečení, mesto uvažuje v budúcnosti aj nad uniformou. Majú pri sebe služobné preukazy. Mesto im kupuje len tašky a prispieva na pláštenku, okuliare a obuv. K výbave mestských poštárov patrí aj slzný plyn. „Raz som ho musel použiť proti neuviazanému psovi, ktorý na mňa vyskočil. Spadol som, no nakoniec som sa ubránil,“ hovorí Vladimír.
S nápadom, aby mala samospráva vlastnú doručovateľskú službu, prišiel Jozef Korec z Klientskeho centra služieb. „Boli sme prví na Slovensku,“ povedal. „Keď sme v roku 2003 začínali, za pol roka sme na poštovnom ušetrili 210-tisíc korún. Vlani bola úspora 1 153 000 korún,“ povedal.
