Anonym,

Maryville, Tennessee, USA

Našu prvú radu asi bude najťažšie poslúchnuť, ak ste normálny človek s pocitmi a emóciami, vlastnou kariérou a hypotékou na krku. Netýka sa to niečoho, čo musíte urobiť hneď teraz, ale skôr čohosi, čo urobiť nesmiete. Totiž - konať vystrašene. Áno, tieto časy sú neisté, a vy sám možno uvažujete, či je toto už dno, alebo či to potrvá ešte mesiace, a ako to ovplyvní všetko, pre čo ste pracovali a plánovali. No len čo ako vodca ukážete svoj strach, stratili ste pozitívnu energiu svojich ľudí, ktorú – ako iste viete – potrebujete teraz tak, ako nikdy predtým, aby ste zdolali ten kopec.

Nechápte nás zle. To posledné, na čo by sme kedy manažéra nahovárali, je niečo predstierať. Zamestnanci s vyburcovanou ostražitosťou ihneď odhalia, že vaše úsmevy sú falošné a ubezpečenia, že „všetko bude v poriadku“, budú znieť absurdne.

Takže keď vám radíme, aby ste nepôsobili vystrašene, hovoríme tým, aby ste NEBOLI vystrašení.

Dajte so svojím skvelým tímom dokopy plán, ktorý vás vynesie niekam do budúcnosti a ochráni vás pred pádom nadol. Vymyslite ideálnu veľkosť vašej firmy pre prípad katastrofického scenára. Určite, ktoré programy nemožno odbúrať, lebo vám pomôžu v konkurenčnom boji, len čo sa ekonomika zotaví a ktoré programy neprejdú týmto testom a treba sa s nimi rozlúčiť. Resumé: Urobte si doma poriadok, aby ste neimprovizovali a nedržali sa ani planých nádejí. Musíte viesť svojich ľudí s víziou a pevným zmyslom pre realitu. V tomto bode, a len v ňom, môžete začať budovať morálku, guráž a dôveru. Ako? Tým, že budete neúnavne uplatňovať dva základné manažérske princípy, na ktorých po celý čas záleží, ale ktoré sú najzásadnejšie v časoch chaosu: transparentnosť a rozlišovanie.

Uvedomujeme si, že nikomu nemusíme vysvetľovať, prečo má transparentnosť vo všeobecnosti logiku. Väčšina manažérov zo skúsenosti vie, že zamestnancov viac povznáša, ak chápu, kam firma smeruje a prečo, a aká je ich úloha na tejto ceste. No pri ekonomickom poklese sa zvyknú stávať hrozné veci, ak voľne prúdi množstvo takýchto informácií. Manažéri sa dusia; skoro ako keby sa nevedeli donútiť podať tvrdé fakty bez toho, aby vynechali jednotlivé časti a lakovali riadky.

Najhorším príkladom takých „vymäknutí“ sú generálni riaditelia, ktorí pod tlakom trhu oznámia, že budú nútení prepustiť 10 000 ľudí, ale opomenú povedať, kde, kedy alebo kto bude prepúšťaním postihnutý, takže všetci zamestnanci sa celé týždne až mesiace trasú ako lístie vo vetre, kým sekera definitívne nedopadne. Denervujúce. Podobne niektorí riaditelia tak priškrtia tok informácií počas ekonomickej krízy, že ich podriadení sa dozvedia o prepúšťaní alebo iných podnikových zmenách až z médií alebo tamtamov danej brandže. A že nezabíjať dôveru!

Vaším jediným protiliekom je byť prvý s informáciami, všetkými faktmi, úplnými a presnými.

A to isté odhodlanie musíte dať do diferenciácie. Nepodliehajte panike. Nebudeme tvrdiť, že delenie zamestnancov na 20-70-10; čiže 20 najlepších percent 70 priemerných percent a 10 najhorších percent povzbudzuje výkon a má logiku v každej firme či v brandži, a vy sa musíte starať o najlepších bez ohľadu na čokoľvek. Radšej sa pozrime na diferenciáciu, aká sa často opomína pri krízach – totiž, ako sa uplatňuje pri výdavkoch a investíciách.

Keď príde na lámanie chleba, manažéri často priškrtia plošne kohútiky, namiesto aby urobili tvrdé rozhodnutia, ktoré by programy podporili v záujme prežitia firmy a ktoré treba obetovať pre dobro celku. Radšej udržiavajú každý program na životnom minime, možno preto, že takto sa dotkne menšieho množstva ľudí. No výsledkom je, že ľudia bojujú o prežitie aj v tých najsľubnejších progra­moch a vôbec nie je jasné, ako budúcnosť bude vyzerať. Toľko na pozdvihovanie morálky a dôvery.

Pády a poklesy nie sú príjemné a každý vrátane šéfov je podráždený. Ale sú to zároveň skúšky charakteru bossov. Nahraďte svoj strach vedomosťami, zdvojnásobte transparentnosť a vrhnite sa na rozlišovanie – keďže sa to týka aj ľudí, aj výdavkov.

Ani potom nebudete vedieť svojmu tímu povedať, kedy nastane obrat k lepšiemu, ale takto ich najlepšie udržíte čulých a nadšených do okamihu, keď sa tak stane.