Nikdy neviete, čo je za ďalšou zákrutou. Podobné to bolo aj v poobedňnajších hodinách obyčajného pracovného dňa. Všetko bolo v poriadku do chvíle, kým sa v zákrute neobjavil autobus presahujúci plnú čiaru.
A prišiel náraz... Stane sa, áno.
Po prvom šoku a kontrole posádky sa obaja vodiči vybrali obhliadnuť stav svojho vozidla. Aké bolo prekvapenie, keď český vodič zistil, že z autobusu vyšiel uniformovaný policajt. Tvrdil, ho šoféroval on, no vodič auta je ochotný odprisahať, že za volantom videl kohosi iného. A zrazu skutočne videl „vinníka“. Z autobusu vyšlo ďalších sedem policajtov. Spolu sme teda mali osem policajtov, z toho dvaja v civile. Ten „najmúdrejší“ sa hneď začal „chvastať“ vetou „Ja som kapitán a budúci mesiac už budem major“. Česká rodinka hneď pochopila, že pravdy sa nedočkajú.
Spustilo sa vyšetrovanie. Škoda na aute presiahla 50–tisíc, na autobuse asi 15–tisíc korún. Pochopiteľne, vodičský preukaz zadržali. Slová vodiča boli, že videl šoférovať iného a autobus sa dostal za plnú čiaru. No keďže zastavil podstatne ďalej, ako mohol, už sa to dokazovalo veľmi ťažko. A čo je slovo vodiča auta proti slovám ôsmich policajtov? Pri vyšetrovaní sa český vodič stretol s vetami: „Pán vodič, nechajte to tak. Zbytočne sa to bude naťahovať a váš vodičák stále bude čakať na ukončenie procesu, čo môže trvať aj celé mesiace.“ Keďže si to asi žiaden šofér často jazdiaci autami za prácou dovoliť nemôže, tak to aj tak nechal.
No skutočnosť, že šoféroval ktosi iný, nemal ako dokázať. Rovnako ani fakt, že vinný bol vodič autobusu a nie osobného auta, keďže prešiel plnú čiaru v zákrute. Uspokojil sa s tým, že si zapýtali 5000 Sk, lebo nehodu akože spôsobil on, zmieril sa s tým, že k sume od poisťovne musel doplácať 30–tisíc za opravu auta, tisíce za odťahovku, no nikdy sa nezmieri s prístupom policajtov, ktorí celú nehodu rýchlo zamietli pod koberec vyhrážkami a strašením. Pán kapitán, budúci major, totiž prišiel s teóriou, že ak by ich bolo ešte jedného viac, je to všeobecné ohrozenie. Keďže išlo o posádku autobusu s policajtmi, tak to mohol byť plánovaný útok.
Čo na tom, že na „plánovaný“ útok si vzal manželku a deti do auta a vrhol sa na autobus. Celá teória nahrávala policajtom a z neho pomaly urobili teroristu. Tak bol ticho.
Všetci boli v poriadku, vodičák po troch či štyroch mesiacoch získal späť a pán kapitán je dnes pravdepodobne majorom.
Prečo tento článok? Pred niekoľkými týždňami prišiel list. Vinný bol vodič autobusu (kto vie, ktorý...) a je možnosť vyšetrovanie obnoviť. Ak chce. Nechcel. Vyhrážok a dokazovania moci na Slovensku zažil dostatok. Bola to taká bežná nehoda.
Autor: Peter Fiala
