Do opery SND sa po rokoch vrátil svetobežník Sergej Kopčák. Účasť slávneho basistu však nie je jedinou prednosťou inscenácie Boris Godunov.
Obnažený svetelný park i javiskové ťahy, prázdna scéna, v strede kolos prikrytý čiernym igelitom. Odtiaľ vytiahnu do výšky veľký zvon „Car – kolokol“, symbol moci a slávy. V jeho tieni žije a pod ním umiera cár Boris Godunov. Na vladárskom stolci ho moria výčitky a strach, veď ho získal vraždou malého cároviča Dmitrija.
Sergej Kopčák vokálnym i hereckým výrazom kreuje Borisa ako pološialeného nešťastníka. Deklamatívnosť recitatívov prevláda nad pasážami, keď teší poslucháčov svojím – najmä v strednej a hlbokej polohe stále krásnym – sonórnym basom. Peter Mikuláš je iný Godunov. V speve kantabilnejší, v herectve subtílnejší. Spevácke obsadenie bolo tentoraz vyrovnané. Málokto rušil, viacerí potešili – znelý kovový tenor Ivana Choupenitcha (Samozvanec), vzácny bas Jozefa Benciho (Pimen), kultivovaný Ľudovít Ludha (Šujskij), pre postavu Jurodivého ideálny Ondrej Šaling.
Minimalistická koncepcia tímu Mariána Chudovského je pozoruhodná. S výnimkou zvona, historizujúcich kostýmov a pravoslávnych rekvizít rezignovali tvorcovia na „ruskosť“ námetu. Významovú funkciu prebrala práca so svetlom a symboly. Z ťahov visia reťaze nad porobeným ľudom, všadeprítomné krvavé plachty nedajú zabudnúť, aký príbeh sledujeme.
Boris Godunov sa najčastejšie uvádza v úprave skladateľa Rimského-Korsakova. V SND sa ambiciózne rozhodli pre pôvodnú Musorgského verziu. Škrtov je minimum, inscenácia má štyri hodiny. Obrovskú zásluhu, že ich divák nepociťuje ako večnosť, má skvelé naštudovanie hosťujúceho dirigenta Stefana Lana. Jeho prísne racionálna koncepcia nepodlieha „monumentálnosti“ témy, pevne drží tempá, krotí dynamiku a na obrovskom priestore buduje veľké crescendo. Absolútne moderný Musorgskij – takú divadelnú hudbu sme v SND snáď ešte nepočuli. Bravo!
Javisko si podalo ruku s orchestrálnou jamou a výsledkom je kompaktný, názorovo jednotný tvar.
Modest Petrovič Musorgskij: Boris Godunov,Opera SND
Réžia: Marián Chudovský
Hud.naštudovanie Stefan Lano, zbormajster Pavol Procházka, scéna Jozef Ciller, kostýmy Peter Čanecký, choreografia Jaroslav Moravčík.
Premiéra: 25. a 26. apríla
