Odhaduje sa, že ceny realít môžu klesnúť o jednu štvrtinu. Pokles cien domov spôsobuje, že stále viac ľudí s hypotékami sa ocitá v situácii tzv. negatívneho čistého bohatstva. Inými slovami, objem dlžnej sumy je väčší ako trhová cena nehnuteľnosti. Dlžníci tak môžu byť finančne motivovaní zaklopať na dvere banky a odovzdať jej kľúče od domu spolu so zmluvou o pôžičke. To by bola katastrofa, lebo banky by obratom zaplavili trh nehnuteľností takýmito domami a vytvoril by sa začarovaný kruh. Väčší pokles cien by znamenal nových dlžníkov. Už v súčasnosti pokles cien o 13 percent poslal jednu desatinu držiteľov hypoték do tejto kategórie. A preto je kľúčové odhadnúť, či sa história bude opakovať, alebo sa bude prepisovať. Doteraz ľudia neboli ochotní hromadne opustiť strechu nad hlavou ani v takejto situácii.
Druhým kľúčovým faktorom bude, ako sa zachovajú samotné banky. Odhadované straty amerických bánk vymažú jednu pätinu uložených peňazí, ktoré garantujú ich solventnosť. Banky môžu zareagovať dvoma spôsobmi, ktoré majú diametrálne odlišné dôsledky pre rast ekonomiky. Finančné domy môžu skloniť hlavu a snažiť sa zohnať potrebné peniaze cez kapitálové trhy. Momentálne nízke ceny akcií znamenajú, že ich to vyjde poriadne draho. Iný spôsob je zmraziť pôžičky, aby pri menšom objeme rizika bol potrebný menší objem zabezpečovacích peňazí. Zmrazenie pôžičiek by prirodzene zabilo rast ekonomiky.
Aj keď horšia a v súčasnosti menej pravdepodobná konštelácia môže posunúť dolár až k 17 korunám, je veľmi pravdepodobné, že v strednodobom horizonte stúpne aspoň o 5 korún od súčasnej úrovne 20 korún. Ekonomika USA totiž doteraz vždy ukázala obrovskú schopnosť prispôsobiť sa a zotaviť.
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
