v, predaných dresov i zo vstupného - to musí byť paráda!
Robiť športový marketing musí byť úžasné. Nadšení fanúšikovia, celebrity v hľadiskách, výrobcovia športových potrieb, ktorí sa predháňajú v ponukách, len aby vaše mužstvo hralo v športovej obuvi ich značky, záujem médií, podiely na zisku z vysielacích práv, predaných dresov i zo vstupného - to musí byť paráda!
Veď čo môže byť v marketingu zaujímavejšie, ako vytvárať nové, pútavé programy pre fanúšikov, zdokonaľovať webové stránky alebo vymýšľať PR aktivity hviezd Manchestru United, LA Lakers, či Detroit Red Wings, no nie?
Späť na zem!
Na Slovensku je však realita športového marketingu trochu iná. Marketingoví, či skôr len manažéri sa, žiaľ, namiesto vymýšľaniu programov pre fanúšikov venujú hlavne zdokonaľovaniu schopnosti votrieť sa do priazne veľkým sponzorom, uhnať ich, nasľubovať hory-doly a vymámiť z nich nejaký ten „melónik“.
Isteže, mnohí športoví mecenáši majú úprimný záujem o dôstojnú reprezentáciu mesta či rozvoj mládežníckeho športu, no zároveň im vždy ide aj o to, aby bola zviditeľnená ich angažovanosť a logo. Sú preto presviedčaní o mnohotisícovom dave fanúšikov, ktorí opakovane chodia na zápasy, o miliónoch televíznych divákoch, ktorí priame prenosy sledujú doma vo svojich obývačkách.
Tí všetci – podľa manažérov klubov – „uvidia vaše logo a pohrnú sa nakupovať vaše výrobky“. Na dôvažok vypočítajú hodnotu mediálneho priestoru zo spravodajských fotografií publikovaných v denníkoch. Každá momentka zo športového zápolenia, na ktorej vidno v pozadí aspoň kúsoček loga, je považovaná div nie za inzerát nabádajúci ku kúpe výrobku.
Predať každý štvorcový centimeter
Snaha „obrandovať“ akúkoľvek voľnú plochu športového kolbiska a jeho aktérov je preto pochopiteľná. Čím viac predanej plochy, tým viac peňazí na nový výstroj hráčom, či opravu pokazených spŕch. Azda najviac túto „marketingovú snahu“ vidieť v slovenskom hokeji. Mená sponzorov sa včleňujú do názvov klubov, pomenované sú po nich štadióny, ich emblémy zdobia ľadové plochy, mantinely, tribúny i press roomy. Logá sponzorov sú doslova na každom štvorcovom centimetri športového výstroja. Športovci ich musia nosiť na hlavách, na hrudiach, na rukách i zadkoch.
Dôsledky? Na pestrofarebných ľadových plochách prestávajú diváci registrovať puk, nevidno ho. Brankári ho na tmavo sfarbených plochách taktiež majú problém uvidieť. Hráčov sme obliekli do šašovských kostýmov. A aj tak to nestačí. Väčšina športových klubov na Slovensku iba živorí, nemá dostatok finančných zdrojov na vlastnú prevádzku, nieto ešte na rozvoj klubu.
Poviem vám, šport nemá na Slovensku s marketingom nič spoločné.
Autor: Marian Timoracký marketingový konzultant, United Consultants
