TRENČÍN. Trenčianske mestské zastupiteľstvo zrušilo záchytku pred deviatimi rokmi. Jej obnoveniu sa nebráni, no návrh novely zákona nepovažuje za dotiahnutý. Trenčianska radnica súhlasí s tým, aby takáto kompetencia bola na samospráve, podľa nej sa však na nej majú finančne podieľať aj okolité mestá a obce.
„Momentálne vidíme najväčšie problémy najmä v nedoriešenom financovaní a nutnosti koordinovať kroky pri vytváraní záchytnej služby s mestami a obcami zo širšieho regiónu,“ povedala Jana Marková z kancelárie primátora.
Trenčínu zostali dlžní
Trenčania tvorili podľa štatistík menej než jednu tretinu klientely záchytnej izby. „Väčšina klientov pochádzala z okolitých obcí, aj z obcí mimo okresu Trenčín,“ hovorí Marková.
Prevádzka izby pre ľudí pod vplyvom alkoholu stála mesto ročne necelé dva milióny korún. Z fungovania záchytnej izby v minulosti zostali mestu nevymožiteľné pohľadávky vo výške približne šesťstotisíc korún.
Väčšina klientov záchytnej izby poberala sociálne dávky alebo nemali nijaký príjem. Klientov s trvalým pobytom mimo mesta stál pobyt v záchytke 600 korún, domácich 400 korún. Keď sa mesto obrátilo na okolité obce s požiadavkou uhradiť tieto výdavky za ich obyvateľov, jednotlivé obecné zastupiteľstvá návrh Trenčína zmietli zo stola.
Obce dali ruky preč
V roku 1996 poslalo mesto obciam a mestám okresu Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica rozpis úhrad protialkoholickej záchytnej izby v rámci spádovej oblasti vtedajšej Nemocnice s poliklinikou Trenčín. „Od všetkých oslovených prišli negatívne odpovede. Jedine Dubnica nad Váhom reagovala pozitívne,“ povedala Marková.
Záchytka v nemocnici
Záchytná izba fungovala v osobitnom oddelení v trenčianskej nemocnici. Stanica pozostávala z dvoch izieb s ôsmimi lôžkami, sociálneho zariadenia a miestnosti pre personál. K dispozícii boli aj tri lôžka na psychiatrickom oddelení. O klientov sa starali traja pracovníci so stredným zdravotníckym vzdelaním, dvaja ošetrovatelia a jeden lekár.
„Bolo to veľmi výhodne aj z dôvodu riešenia zdravotného stavu klienta, ochrany pracovníkov a podobne,“ hovorí Marková. Po znovuzriadení záchytky by preto mesto privítalo dohodu s nemocnicou.
„Záleží na tom, ako bude postavený novelizovaný zákon, ale aj predpisy, ktoré sa budú týkať poisťovní. Dohoda s fakultnou nemocnicou by však bola výhodná,“ povedala Marková.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska by záchytky mali zostať pod štátnou správou. „Toto zariadenie by malo zostať zdravotným zariadením,“ povedal pre televíziu Markíza Jozef Turčány zo združenia.
Prvá záchytka na svete vznikla v Prahe v roku 1951. V roku 1981 už v Československu fungovala záchytka takmer v každom okresnom meste. Rušenie záchytiek sa začalo v roku 1993 a posledná štátna záchytka na Slovensku skončila v roku 2004 v Trnave. Dnes fungujú záchytky v Maďarsku, vo Fínsku, v Kanade a USA.
Autor: Andrej Križan
