MALLAY, BRATISLAVA. V dedinke Mallay v západoafrickom štáte Sierra Leone asi dvesto kilometrov od hlavného mesta si poštipnutie komárom ani nevšimnú. Keď po štrnástich dňoch postihne malé deti či tehotné ženy horúčka, zimnica, zvracanie či bolesti kĺbov, šance na prežitie nie sú veľké.
Ako píše spravodajkyňa agentúry Reuters, mobily tu nikto nemá, auto na prevoz do najbližšej nemocnice tiež nie. Keď sa do dvoch dní nepodarí podať miestnym liek proti malárii, stáva sa choroba, ktorú dokážu v civilizovanej krajine takmer stopercentne vyliečiť, smrteľnou.
Takých dedín, ako je Mallay sú v Sierre Leone, ako aj v celej subsaharskej Afrike státisíce. Malária, choroba vyvolaná parazitom prenášaným komárom Anofeles, podobným scenárom zabije ročne asi 1,3 milióna ľudí.
OSN spustila protiútok
Malária patrí medzi najsmrteľnejšie ochorenia na svete napriek tomu, že sa jej dá efektívne predísť či ju vyliečiť. Generálny tajomník OSN Pan Kimun včera počas prvého Svetového dňa malárie predstavil odvážny plán.
Do konca roku 2010 chce zabezpečiť, aby každá africká krajina mala dostatok posteľných sietí a sprejov. Zvýšiť chce tiež počet kliník, kde sa dá táto choroba liečiť.
Vie, prečo hovorí hlavne o čiernom kontinente. Podľa štatistík až 90 percent obetí tejto choroby pochádza z Afriky. Najviac mŕtvych je medzi tehotnými ženami a deťmi do piatich rokov.
„Máme zdroje a vieme ako na to, aj keď nám zostáva už menej ako tisíc dní,“ povedal Pan Ki mun podľa agentúry AP. Zvrátiť stúpajúci trend nárastu chorôb ako malária či AIDS je súčasťou Miléniového plánu OSN, znížiť svetovú chudobu do roku 2015 o polovicu.
Nádej má aj Mallay v Sierre Leone. Organizácia Lekári bez hraníc tu rozbieha projekt, ktorý by mohol počet obetí znížiť. Miestni dobrovoľníci začali v dvesto dedinách Sierre Leone rozdávať testovacie zariadenia a lieky.
Mýty medzi Afričanmi
Snahu znížiť do roku 2010 obete malárie na polovicu mala Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 1998. Podľa agentúry AP sa počet mŕtvych v porovnaní so začiatkom kampane pre nedostatočné pokrytie ešte mierne zvýšil.
„Používanie sieťky nad posteľou pomáha znížiť riziko nákazy maláriou a ich používanie stúpa,“ hovorí pre AFP predstaviteľ americkej mimovládnej organizácie Population Services International.
Napriek tomu momentálne iba dve percentá afrických detí spia v chránených posteliach. Najmä na zaostalom africkom vidieku pretrvávajú mýty o tom, ako sa vlastne malária šíri.
„Niektorí ľudia veria, že chorobu chytili pri príliš namáhavej práci na poli, iní zasa, že ju zjedli s palmovým olejom,“ hovorí pre stránku kanadského Červeného kríža doktorka Antoinette Awagaová o svojich skúsenostiach z Toga. Mnohí sa tiež podľa nej boja spať pod sieťou, pretože im to pripomína pochovávanie mŕtvych.
Sieť bez postele nepomôže
Niektoré organizácie upozorňujú na úskalia Pan Kimunovho plánu. „Siete nad posteľou nefungujú dobre, pokiaľ nemáte posteľ ako milióny utečencov,“ varovali v britskej televízii BBC pracovníci agentúry Merlin, ktorí pomáhajú so zdravotnou starostlivosťou v regiónoch postihnutých humanitárnymi krízami.
Až 30 percent úmrtí na maláriu podľa ich stránky postihne Afričanov, ktorí trpia v dôsledku konfliktov.
Bol to boj presvedčiť lídrov, aby sa skutočne chopili myšlienky, že malária je nepotrebný nepriateľ.
John Paul Clark, expert Svetovej banky na maláriu
Kliknite - obrázok zväčšíte.
