Jeruzalemský Múr nárekov sa vraj začína drobiť.
Znamená to, že židia z celého sveta sa nebudú mať kde modliť a inoverci prídu o šancu požiadať židovského Boha o milosť?
Vraj nie. Inžinieri už pracujú na tom, ako drobenie zastaviť. Samozrejme, môžu používať iba kóšer metódy, a tak to chvíľu potrvá.
Izraelská náboženská tlač s neskrývanou pýchou informovala, že kamene, ktoré začínajú z múra vypadávať, nepochádzajú z pôvodnej stavby, ale z rekonštrukcie z 19. storočia.
Má to byť dôkaz, že akýkoľvek zásah do stavby sa nevypláca. Rovnako to však môže znamenať, že stavitelia pred tisicročiami boli poctivejší, precíznejší a možno viac mysleli na budúce generácie.
Akokoľvek, Múr nárekov patrí k židom a Jeruzalemu ako žinčica k salašu a keby oň prišli, bola by to veľká tragédia. Apokalyptickejší veriaci by dokonca hovorili o konci sveta a všetkých dní.
Keď som bola prvýkrát pri Múre nárekov, prekvapilo ma, že je oveľa menší, ako sa zdá na fotografiách alebo vo filme. Teda aspoň časť, kde sa dá modliť a vkladať odkazy pre Najvyššieho.
To, že múr vyzerá menší, spôsobuje aj neustále hemženie sa davu a prítomnosť rôznych oslávencov a turistov rôznych náboženských smerov.
Ja som tam na vlastné oči niekoľkokrát videla budhistických mníchov. Tí, samozrejme, dráždia kóšer strážcov židovského dedičstva. Veľmi dôslední však nie sú.
Od múra odháňajú mníchov v typických róbach, ale neprekážajú im krížiky na krkoch pútnikov z kresťanskeho sveta. Pritom pre židov by mal byť krížik rovnakou svätokrádežou ako vyholená hlava budhistu.
Pestrá zmes spred múra sa však môže vytratiť, ak by sa skutočne „vydrobil“. Počítam však, že v tejto a pár nasledujúcich generáciách sa to určite nestane.
Múr už prežil všeličo a pár vypadnutých kamienkov je len malou epizódkou. Aj keď, ako hovoria apokalyptici, začať sa to môže aj nenápadne...
Autor: Jana Shemesh, dopisovateľka SME z Blízkeho východu
