BRATISLAVA. Do rozhodnutia, či nás Európska únia pustí do eurozóny, zostávajú už len necelé dva týždne. Ak nám povie „áno“, pozornosť sa presunie na to, s akým kurzom koruny zavedieme euro.
Definitívne sa o tom rozhodne v júli, keď by Európska rada, teda šéfovia vlád a hlavy členských štátov únie, mali formálne odklepnúť odporúčanie Európskej komisie. Mesiac na to sa začnú ceny v našich obchodoch a na dokladoch, napríklad na výplatnej páske, uvádzať v oboch menách. Do konca tohto roka budú zvýraznené sumy v korunách, od januára v eurách.
Koruny sa v januári stratia
Koruna budúci rok v polovici januára úplne odíde z obehu a jej kurz k euru bude konečný a už sa meniť nebude.
S akým kurzom euro zavedieme? Odhady analytikov sa pohybujú od 31 po 33 korún za euro. Hodnota kurzu však väčšinu ľudí bezprostredne neovplyvní. Ak si domácnosti sporia a požičiavajú v našich bankách a míňajú peniaze v obchodoch na Slovensku, nemusia sa trápiť, aký bude kurz. Na euro sa totiž preráta všetko: ceny, platy, dlhy či pohľadávky.
„Výška kurzu a samotný prepočet nijako nezmenia životnú úroveň ľuďom, ktorí zarábajú, míňajú a splácajú dlhy v korunách,“ povedal analytik VÚB banky Martin Lenko. Ľudia si však budú musieť zvyknúť, že ceny a platy budú číselne nižšie ako v súčasnosti. Napríklad plat priemerného zarábajúceho človeka na Slovensku, ktorý mesačne dostáva približne 20tisíc v hrubom, bude pri kurze 32,5 koruny za euro zhruba 615 eur. Rožok už nebude stáť 1,90 koruny, ale šesť centov. Za chlieb, ktorý dnes stojí 33 korún, zaplatíme jedno euro a niekoľko centov. Bude však platiť, že za výplatu alebo dôchodok si budeme môcť kúpiť rovnaké množstvo potravín za koruny v decembri, ako za eurá napríklad v januári.
Iná situácia je u tých, ktorí napríklad splácajú úvery v eurách, ale zarábajú v korunách. Silnejší kurz ich zvýhodní a slabší znevýhodní. Po prepočte im po odpočítaní splátky zostane pri pevnejšom kurze z výplaty na míňanie viac eur. Ak napríklad niekto zarába 30-tisíc korún a mesačne spláca 500-eurovú hypotéku, po prechode na novú menu by mu pri kurze 33 korún za euro zostalo po zaplatení splátky zhruba 410 eur. Kurz 31 korún za euro by mu umožnil z výplaty minúť takmer 470 eur. „Podobná situácia je u spotrebiteľov, ktorí radi nakupujú v zahraničí za eurá a príjmy majú v korunách,“ povedal Lenko. Silnejší kurz zvýhodní aj zahraničné dovolenky.
Z pohľadu niekoľkých mesiacov nás však výška kurzu ovplyvní všetkých. Ak prejdeme na euro so silnejším kurzom, ako je v súčasnosti na trhu, môže to spomaliť očakávaný rast cien. Zo silnejšieho kurzu by mali radosť dovozcovia, ich zisky by tým narástli. „Silný kurz znižuje budúcu infláciu, vyvíja tlak na priemysel, aby sa zamýšľal nad zvýšením produktivity a efektivity výroby,“ povedal ekonóm ING Bank Ján Tóth. Slabší ako trhový kurz by potešil vývozcov.
Vplyv na tri roky
Stanovenie konečného konverzného kurzu závisí aj od toho, či únia zohľadní len súčasný vývoj koruny, alebo aj to, ako by sa koruna vyvíjala, keby sme euro nezaviedli. Ak sa únia prikloní k druhej možnosti, išli by sme do eurozóny s kurzom, ktorý by bol silnejší ako trhový. Výhody či nevýhody iného ako trhového konverzného kurzu nepotrvajú večne.
„Diskusia o úrovni konverzného kurzu je o jeho vplyve na výkonnosť ekonomiky v období do troch rokov. Potom by sa akékoľvek vplyvy neprimerane nastaveného kurzu mali stratiť, pretože sa to napraví vývojom cien, platov a produktivity práce,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý.
Barta: Príliš slabý kurz by nám výrazne zvýšil ceny
Ekonomika sa skôr alebo neskôr vyrovná s akýmkoľvek kurzom. Extrémy však krátkodobo môžu priniesť veľké otrasy v podobe veľmi vysokej inflácie alebo nízkeho ekonomického rastu, hovorí hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne JURAJ BARTA.
Aké ekonomické dôsledky by mohlo spôsobiť, keby sme do eurozóny išli s kurzom, ktorý by nezodpovedal skutočnej sile ekonomiky? Keď to preženieme, napríklad s kurzom 40 korún za euro?
„Vyrovnávanie slovenskej ekonomiky s najvyspelejšími krajinami prebieha v dvoch úrovniach. Dobiehame ich v reálnej výkonnosti, teda produkcii hospodárstva, a dochádza aj k zbližovaniu cenových hladín. Slabý konverzný kurz by znamenal, že rozdiely v cenách medzi nami a vyspelými krajinami sa prehĺbia. V ďalších rokoch by u nás rástli ceny pri kurze 40 korún za euro rýchlejšie, ako keby konverzný kurz vychádzal z trhového.“
Čo by podnodnotený kurz znamenal pre ľudí?
„Takto stanovený kurz by bol výhodný pre dlžníkov a nevýhodný pre tých, ktorí majú úspory. Ušetrené peniaze by sa im na eurá prerátali nižším kurzom. Za 400-tísíc korún by dostali 10-tisíc eur. Okamžite by pocítili rozdiel tí, ktorí napríklad chodia na dovolenky do zahraničia. Ich úspory by sa z tohto hľadiska znehodnotili. Slovenské ceny sa však budú preratúvať rovnakým kurzom ako úspory, teda ostatní sporitelia by bezprostredné dôsledky pocítiť nemuseli. Avšak pre vyššiu infláciu v ďalších rokoch by kúpna sila ich peňazí rýchlo klesala aj doma. Naopak, prostredie s vyššou infláciou a lepšími podmienkami pre exportérov by stimulovalo aj vyšší rast miezd.“
Bol by teda takýto kurz veľkým problémom? Kedy by sme mohli prekonať jeho negatívne dôsledky? Rozchodili by sme ich vôbec?
„Platí, že ekonomika sa z dlhodobého hľadiska vyrovná s každým kurzom. Extrémne hodnoty kurzu by znamenali krátkodobo veľké otrasy v podobe buď veľmi vysokej inflácie, alebo veľmi nízkeho ekonomického rastu. Preto je dobre stanoviť kurz blízko rovnovážnej hladiny, alebo tam, kde by rovnovážny kurz mal byť v horizonte niekoľkých rokov.“
Čo by nastalo v prípade, keby bol opačný extrém a konverzný kurz by bol napríklad 20 korún za jedno euro?
„Príliš silný konverzný kurz bude mať presne opačné dôsledky. Nižšiu infláciu, rast ekonomiky, ale aj rast miezd. Lepšia by však bola pozícia sporiteľov oproti dlžníkom. Úspory z predchádzajúceho príkladu by v eurovom vyjadrení boli pri kurze 20 korún za euro až 20-tisíc. Navyše, neznehodnocovala by ich príliš rýchlo ani inflácia. Pomalšie by však rástli aj mzdy, čo by znamenalo, že sú na tom relatívne horšie tí, ktorí splácajú úvery.“
(ľja)
Euromince
Portugalsko
Portugalsko vstúpilo do eurozóny v roku 2002. Euromince teda používa už siedmy rok. Na národnej časti dvojeurovej mince je stará kráľovská pečať z roku 1144. Na rubových stranách portugalských euromincí sú okrem motívov niekdajších kráľovských pečatí aj ďalšie dva motívy. Je tam kruh siedmich hradov a piatich štátnych znakov spolu s nápisom Portugalsko v národnom jazyku. Hrady a štátne znaky sú aj na hrane mincí. Obvod rubovej strany lemuje 12 hviezd, ktoré symbolizujú Európsku úniu.
Časté otázky o eure
Ako sa majú ľudia pripraviť na zavedenie eura?
Občania nemajú pred zavedením eura nijaké konkrétne úlohy. Generálny zákon o eure im nič neprikazuje. K hladkému prechodu na euro však môžu prispieť tým, že si vopred do bánk uložia prebytočnú hotovosť, ktorú majú doma. Takisto, ak sa budú snažiť rýchlo si zvyknúť na nové ceny v eurách, upozorňovať na prípadné neopodstatnené zvýšenie cien po zavedení eura, a tiež ak budú v obchodoch a bankách v prvých dňoch po prechode na euro tolerantní a trpezliví.
Zdroj: ministerstvo financií
