Streda, 20. február, 2019 | Meniny má Lívia
OTVORILI SME SA MNOHÝM ZMENÁM, V STRAVOVANÍ TO VŠAK NEPLATÍ. VARÍME NEZDRAVO

Slovenská kuchyňa je nedotknuteľná

Slováci sú v stravovaní konzervatívni. Najradšej jedia doma s rodinou a pomaly. Pravidelne varia, najlepšie slovenské jedlá. Na jedle oceňujú najmä chuť. Jedálny lístok zo zdravých potravín nie je podľa nich príliš chutný.

Dobrá klobáska na Slovensku nikdy nie je zlá.Dobrá klobáska na Slovensku nikdy nie je zlá.(Zdroj: ČTK/AP)

BRATISLAVA. V kuchyni Slováci odolávajú zmenám, ktoré prišli s otvorením našej spoločnosti po roku 1989. Vytrvalo jedia nezdravo a pred zdravšími receptami má stále prednosť tradičná kuchyňa ich mamy. Potvrdzujú to odborníci na výživu aj niektoré marketingové prieskumy.

„Stravovacie zvyky obyvateľov Slovenska nie sú dobré,“ hovorí odborníčka na výživu Jana Jurkovičová. Situácia je podľa nej rovnako zlá ako pred dvadsiatimi rokmi. Rozdiel je len v tom, že klesla spotreba všet­kých potravín. Pri niektorých druhoch je to dobrá správa, pri tých zdravších alarmujúca.

Konzervatívna kuchyňa

Konzervativizmus slovenskej kuchyne, v ktorej sa darí ťažším a vyprážaným jedlám, vypovedá, že za najdôležitejšie pri hodnotení jedla považujeme jeho chuť a nie to, či je zdravé. Navyše prežíva presvedčenie, že jedálny lístok zostavený zo zdravých potravín nie je príliš chutný. Tvrdí to až 44 percent opýtaných. Napriek tomu nie sú Slováci podľa prieskumu v jedle prieberčiví.

Z vlaňajších výsledkov prieskumu agentúry Median so vzorkou 4441 stravníkov vyplýva, že väčšinou jeme doma a reštaurácie príliš nevyhľadávame. Inštitút nedeľného obeda a spoločného víkendového stravovania je pre nás stále veľmi dôležitý.

Vyprážaný rezeň, prípadne syr, hranolčeky a sladený nealkoholický nápoj, to sú nekorunovaní králi slovenských domácností. A všetky sladké jedlá, najmä múčne, napríklad parené buchty. Keď to zhrnieme, vyhráva u nás kuchyňa starých mám.

Hoci sa na Slovensku nerobil presne zameraný prieskum obľúbenosti konkrétnych mäsových jedál, veľa naznačuje prieskum agentúry Comm, ktorá na prelome rokov skúmala obľúbenosť jedál medzi školákmi.

V rebríčku sa umiestnil na vrchole vyprážaný rezeň, ktorý je vnímaný ako víkendová klasika slovenského rodinného stolovania. Názory detí v stravovaní zásadne určuje práve to, čo jedia doma. Tento predpoklad nevylučujú ani nami oslovení odborníci a vedúce školských jedální.

Vyprážané milujeme

Jarmila Hoghová, vedúca jedálne v Združenej strednej škole v Novej Bani hovorí, že miestni študenti majú najradšej vyprážané kuracie rezne. To potvrdzuje tvrdenia odborníkov o obľúbenosti vyprážaných mäsových jedál. A tiež jeden z mála pozitívnych signálov – Slováci začali viac kupovať hydinové mäso.

V školských jedálňach sa vyhadzujú zeleninové prívarky, deťom nechutí ani zelenina. Kuchárky hovoria o tom, že deti vracajú nedojedené práve zeleninové prívarky. Len na južnom Slovensku majú zeleninové jedlá väčšiu tradíciu a oproti zvyšku Slovenska sa tam stravujú najzdravšie, potvrdzuje Jurkovičová.

Zelenina nám neberie

Vyššej obľube ako je celoslovenský priemer sa zelenina podľa Jurkovičovej teší len na juhu Slovenska.

„Pre južné Slovensko je typická vysoká konzumácia zeleniny a zeleninových jedál,“ vysvetľuje odborníčka.

V starých členských štátoch Európskej únie je spotreba strukovín a ovocia dvojnásobne vyššia a zeleniny o polovicu vyššia ako na Slovensku. Ryby u nás skonzumuje až štvornásobne menej ľudí ako v pôvodných členských štátoch Európskej únie.

V porovnaní s rokom 1989 Slováci podľa údajov Štatistického úradu jedia mäsa menej, platí to najmä o hovädzom. Znepokojujúcejšie je, že rastie spotreba lacných mäsových výrobkov so skrytými tukmi a soľami.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Bryndzové halušky môžu byť aj zdravé

O stravovacích návykoch Slovákov a ich vplyve na zdravie sa SME rozprávalo s IGOROM BUKOVSKÝM­ z ambulancie klinickej výživy.

Slováci najviac veria tradičnej kuchyni. Ako vplýva na naše zdravie?

„Spôsobuje vysoký výskyt infarktu, cukrovky, rakoviny, obezity a ďalších ochorení.“

Za najtradičnejšie jedlo sa považujú bryndzové halušky. Aké je to jedlo?

„Bryndzové halušky sú dosť nešťastnou kombináciou bielej múky, tuku a veľkého množstva soli. Môžu byť však aj zdravé, ak sa urobia z celozrnnej múky a časť bryndze sa zmieša alebo nahradí čistým bielym tofu. Keby sa do nich ešte pridala kapusta, tak by to bolo úplne v poriadku.“

Je niektoré z našich tradičnejších jedál zdravé?

„Nepoznám také, o ktorom by sa dalo jednoznačne povedať, že je zdravé. K tradičným jedlám však patria aj strukoviny, ktoré sú veľmi zdravé. Žiaľ, ich spotreba je veľmi nízka.“

Jedálny lístok Slovákov sa za posledných dvadsať rokov veľmi nezmenil. Prečo?

„Pozitívny trend však existuje. Prejavuje sa skôr vo väč­ších mestách. Vidiek a malé mestá zaostávajú. Spôsob stravovania súvisí s úrovňou vzdelania. Nižšie vzdelanie súvisí s horším stravovaním a horším zdravím.“

Pomáhajú reštaurácie meniť stravovacie stereo­typy?

„Nedá sa to povedať. Existuje však niekoľko reštaurácií, ktoré sa o to usilujú. Reštaurácie sa snažia najmä vychádzať v ústrety chuťovému dopytu klientov.“(jkr)

Dorazili biopotraviny

Predaj výrobkov bez chemikálií a dochucovadiel tvorí menej ako percento z predaja potravín.

Biopotravín jedia Slováci málo, stávajú sa však trendom. Zuzana Homolová zo spoločnosti Ekotrend hovorí, že boom je zjavný. „Za rok sa predajne s bioproduktmi rozrástli asi o dvadsať percent, v Bratislave aj o sto.“

Rozdiel medzi bežnými a biopotravinami je okrem zdravšieho zloženia aj v cene. Šalátová uhorka stojí v apríli 15 korún, biouhorka 43, jeden a pol kila zemiakov 23 korún, rovnaké množstvo biozemiakov viac ako dvakrát toľko. V cene biomlieka a normálneho mlieka je minimálny rozdiel.

„Na začiatku objavili biopotraviny vegetariáni a ľudia zaujímajúci sa o ekológiu. Teraz už vie o biopotravinách viac ľudí,“ hovorí Michaela Pechová z trnavskej biopredajne Bioštýl. Niektorí majú predpísanú diétu, väčšinou sú to však zdraví ľudia.

Ivana Sluková z biopotravín Krajinka hovorí, že ich zákazníčkami sú najmä mladé ženy a mamičky. Za pravdu jej dáva aj Ivana Pisoňová z banskobystrickej predajne Baoba: „Kupujú väčšinou ženy od 30 do 50 rokov s vysokoškolským vzdelaním a vyšším príjmom, ale začínajú aj vysokoškoláci.“

Trh s biopotravinami podľa odhadu ministerstva pôdohospodárstva tvorí menej ako percento z potravín. Minuloročný prieskum agentúry Median ukázal, že pravidelne bioprodukty kupuje asi 5 percent opýtaných.

Masová výroba v obchodných reťazcoch dostala bio do širšieho povedomia ľudí, ktorí predtým výrobky nekupovali. Tesco prinieslo vlani na trh vlastnú Organic značku, ponuku rozširuje aj Hypernova. Zo 130 biovýrobkov v Tescu majú ľudia najväčší záujem o bioovocie alebo zeleninu.

(mgl)
Jeme mastné, cudzincom to chutí

Slovenská strava cudzincom, ktorí u nás žijú už dlhšie, chutí. Jedným dychom dodávajú, že je aj nezdravá, príliš prevažuje mäso a chýba im zelenina a čerstvejšie suroviny.

„Vaša kuchyňa je mastnejšia a ťažšia ako francúzska,“ hovorí Frédéric Miskiewicz z Francúzska. Po trinástich rokoch, čo žije na Slovensku, vie dobre, čo hovorí. Keď ho príde pozrieť rodina a priatelia, vždy ich šokuje veľkosť porcií, ktoré sa podávajú v domácnostiach aj v reštauráciách.

Obzvlášť veľké sa mu zdajú porcie mäsa. „To je dvoj­ až trojnásobne viac ako u nás.“ Na tanieroch Slovákov je podľa neho príliš veľa vyprážaného mäsa a hlavne rezňov. Oproti Francúzom jedia Slováci aj veľa zemiakov. Podľa neho to nie je zlé, ale niekedy je to na úkor zeleniny, ktorej je u nás veľmi málo.

„Vo Francúzsku máte na tanieri takisto aj mäso alebo hranolčeky, ale zároveň je na ňom oveľa viac zeleniny,“ opisuje Frédéric klasický chod. Ak by Slováci podľa neho jedli viac zeleniny, mohli by byť zdravší.

Podobný názor má Sanjay Kumar, ktorý má v Bratislave indickú reštauráciu. „Ľudia jedia veľa mäsa a rezňov. To nie je príliš zdravé.“ Tvrdí, že na celkové zdravie Slovákov zle vplýva aj nedostatok kvalitných surovín, najmä zeleniny.

Napriek výhradám obidvaja cudzinci tvrdia, že tunajšia kuchyňa im veľmi chutí. „Keď som vo Francúzsku, tak mi dokonca chýba,“ hovorí Frédéric Miskiewicz.

(jkr)

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  2. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 15 308
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 539
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 11 690
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 10 488
  5. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 8 641
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 384
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 882
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 491
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 3 837
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 550

Neprehliadnite tiež

Farmári prišli opäť protestovať do Bratislavy. Čo ich najviac trápi

Premiér dá ministrom domáce úlohy podľa požiadaviek farmárov.

Farmári mieria do Bratislavy.
Dobré ráno

Dobré ráno: Fico nikam neodchádza. Zatiaľ, asi, možno

Toto nie sú žiadne tri kroky dopredu.

Podcast Dobré Ráno - denný spravodajský podcast denníka SME.
Komentár Zuzany Kepplovej

Prijatie farmárov dáva zmysel

Smer a SNS sa pokúšali protestujúcich poľnohospodárov odsunúť. Nepodarilo sa.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Petra Vlhová počas MS v alpskom lyžovaní 2019.
Niektoré typy cvičenia sú vhodnejšie, než iné.