po piatich rokoch opustili Korunnú komoru gotickej katedrály - ale iba na krátko. Kliatba Karla IV. si žiada, aby sa vrátili pod zámok. Šanca vidieť ich nebude najmenej ďalších päť rokov.Pražský hrad opäť zažíva nádych stredovekej monarchie. Z prítmia najtajomnejšieho kúta Katedrály svätého Víta sa nakrátko dostali na vzduch korunovačné klenoty najväčšieho českého kráľa Karla IV. Už 29. apríla poklad znova uzamknú pod sedem zámkov a nik ich neuvidí najmenej ďalších päť rokov.
Hrad pritom ani v bežných dňoch nie je pokojným miestom. Tisíce turistov denne prechádzajú tromi jeho nádvoriami, zväčša smerujú ku katedrále. Hradná stráž posilnená o vojakov však minulý štvrtok krátko pred piatou podvečer vyprázdnila frekventované nádvorie medzi hlavným vchodom do prezidentských kancelárií a mozaikou na stene katedrály. Čas bežných ľudí uzrieť klenoty mal prísť až o dva dni. Prví sa k zlatým šperkom dostali najmocnejší krajiny.
Prezident Václav Klaus, premiér Mirek Topolánek, predseda parlamentu Miloslav Vlček, predseda Senátu Přemysl Sobotka, zástupca arcibiskupa Michael Slavík, dekan Metropolitnej kapituly Václav Malý a pražský primátor Pavel Bém. Privilegovaní držitelia kľúčov odomkli zámky na oceľových dverách, ktoré sa naposledy otvorili v roku 2003. Vzduchu za tými dverami sa nik celú polovicu desaťročia nenadýchol. "Samozrejme, že tam neupratujeme. Že tam nik neutiera prach," žartovali medzi sebou pamiatkari z kancelárie prezidenta pred ceremóniou.
Zlatník kráľov
"Sú stále vo vynikajúcom stave, za posledné polstoročie sa ani trochu nepoškodili," povedal zlatnícky majster Jiří Belda, ktorému sa klenoty po vynesení z Korunnej komory dostali do rúk. Korunu, žezlo i jablko jemne preleštil flanelovou handričkou a prešiel štetcom. Až neskôr, po odchode novinárov, ich pretrel aj s liehom.
Belda pochádza zo zlatníckej rodiny. Jeho otec začínal krátko po prvej svetovej vojne úplne bez majetku v New Yorku. Tam sa postupne zo zdravotníka vypracoval na majstra v práci so šperkami. Jeho syn na zlatnícku tradíciu nadviazal a v roku 1966 dostal ponuku vytvoriť kópiu svätováclavskej koruny pre EXPO v Montreale. Odvtedy je pri každom sprístupnení korunovačných klenotov verejnosti. Kópiu vyrobil z pozláteného striebra, 22-karátový originál má však podľa neho nevyčísliteľnú hodnotu.
"Na korune je šesť z desiatich najväčších zafírov sveta. Kamene sú zladené, zachovaná je symbolika farieb. V tom čase sa drahokamy nebrúsili ako dnes, iba ich vyhladzovali, aby ich zachovali čo najväčšie. No práve v jednoduchosti je krása. Tie kamene Karel IV. nazbieral po celom svete," povedal Belda.
Klenoty aj zo skúsených štátnikov robia chlapcov. Krátko po ich vybraní zo starých dubových krytov prilákali všetkých siedmich kľúčiarov. Najviac očarený bol očividne primátor Prahy Pavel Bém. Ani cvakajúce spúšte fotoaparátov ho nevyrušili zo zaujatia. Na vzdialenosť pár centimetrov skúmal korunu zo všetkých strán. Podľa vzoru Béma sa osmelili aj ostatní.
Ku klenotom pristupoval zlatnícky majster celý čas s opatrnosťou hodnou symbolu najväčších čias národa. V bielych rukaviciach opatrne vybral každý kus z dreveného obalu a položil ho na podstavec. Pri všetkých tých štátnikoch s otvorenými ústami práve on v tej chvíli pôsobil najviac majestátne.
Cti pozostatky svätých
Hoci najväčšiu pozornosť už tradične vzbudila koruna, tento rok je výnimočný aj znovuobjavením pravej hodnoty ďalšieho z klenotov. Najnovšie výskumy totiž odhalili, že korunovačný meč nebol iba ceremoniálnym symbolom zhotoveným za Karla IV. "Odvážne teórie tvrdia, že s mečom bojoval priamo svätý Václav. Jeho čepeľ je jednoznačne franská práca zo západnej Európy," povedal Václav Žůrek z Centra medievalistických štúdií.
Práve svätému Václavovi Karel IV. klenoty zasvätil a vo svojej biografii Vita Carli im určil netradičný osud. Koruna podľa neho patrí na hlavu nového kráľa výlučne v deň korunovácie a ešte pred zotmením sa musí vrátiť na svoje pôvodné miesto - na lebku svätého Václava v Korunnej komore.
"V lebke dnes vidíme lebku mŕtveho človeka, a nie osobnosť svätca. Môže sa nám to zdať morbídne, ale bezprostredný kontakt so svätým bol vtedy významný. Keď Karel IV. niekam prišiel a boli tam pozostatky, tak ich hneď pobozkal. To bolo vidieť aj na jeho návšteve Paríža. Pobozkal všetky relikvie, ktoré stretol," povedal Žůrek.
Kráľovský odkaz priamo na korune hovorí, že sama ukrýva jeden z najvzácnejších pokladov nielen v ponímaní tých čias. Krížik na vrchole koruny so vsadeným zafírovým krížom podľa tradície ukrýva tŕň z koruny Krista. Vedci sa však v obave z poškodenia klenotu zatiaľ neodvážili krížik hlbšie preskúmať.
"Vrchné rameno krížika je prevŕtané, to vidieť. Stopy po vrte ukazujú, že v ňom niečo je, ale iba pohľadom zvonku sa nedá zistiť, o čo ide," povedal Belda.
Podobným tajomstvom je opradený aj korunovačný kríž, ktorý údajne obsahuje relikvie z ukrižovania.
Slovenské avantúry
Do osudu českých korunovačných klenotov v dejinách zasiahli aj Slováci. Najmenej dvakrát však veľmi nešťastne. Keď sa v roku 1993 na Hrade rozhodli klenoty sprístupniť pri príležitosti vzniku Českej republiky, narazili na nečakaný problém.
Jeden zo siedmich kľúčov vtedy patril predsedovi federálneho parlamentu. Do svojej tragickej smrti rok predtým tak bol strážcom kľúča Alexander Dubček. Keď krátko pred sprístupnením klenotov prehľadali jeho trezor, kľúč nenašli. Korunnú komoru tak po prvýkrát v histórii musel otvárať zámočník.
Vážnejšie slovenský prvok zasiahol aj na začiatku druhej svetovej vojny. Krátko pred mníchovským diktátom nechal prezident Edvard Beneš tajne vyviesť klenoty z ohrozenej Prahy do Žiliny. Tam vtedy sídlila štátna banka s trezormi na najvzácnejšie poklady republiky. Na Považí však klenoty dlho nezostali. Slovenskí kolaboranti vyzradili, že poklad prekročil nové hranice, a nacistickí pohlavári si klenoty previezli späť do Prahy.
Akoby zázrakom vojnu a obdobie protektorátu prežili a nedovolil si na ne neskôr siahnuť ani komunistický režim.
***
Česi dodnes považujú obdobie Karla IV. za najlepšie obdobie dejín. Stará stredoveká monarchia významovo prevažuje aj nad najlepšími časmi Rakúsko-Uhorska za Františka Jozefa. Dávne časy po sebe nechali iba dobrú tradíciu, povesť, ktorú nič nenarušilo. A podstatné je, ako túto tradíciu vnímajú bežní ľudia. Historická realita zaujíma iba nás historikov," povedal Žůrek.
Za pravdu mu dáva skutočnosť, že naši západní susedia si v celonárodnej ankete za najväčšieho Čecha zvolili Karla IV. Nehľadiac na jeho nemecký pôvod.
Korunovačné klenoty
Svätováclavská koruna - vznikla v polovici 14. storočia podľa predstáv Karla IV. Zdobí ju 96 drahokamov a 20 perál. Viaceré vzácne kamene pôvodne zdobili iné šperky. Dokazujú to rôzne vrúbky a dierky, ktoré na korune nemajú žiaden zmysel.
Svätováclavský meč - čepeľ s krvnou ryhou a vyrazeným krížom pochádza z 10. storočia, možno s ňou bojoval aj svätý Václav. Rukoväť obnovili pravdepodobne v časoch Karla IV.
Zostatkový kríž - vyrobili ho krátko po Karlovej korunovácii. Podľa tradície ukrýva drevo z kríža Ježiša Krista, časť lana, ktorým bol zviazaný a klinec, ktorým ho pribili na kríž.
Kráľovské jablko podobne ako kráľovské žezlo - vznikli až za vlády Habsburgovcov v 16. storočí a nahradili pôvodné gotické klenoty z čias Karla IV.
Korunovačné rúcho - vyrobili ho zo špeciálnych hodvábnych nití, každá je omotaná jemným zlatým drôtom. Lemované je vzácnou kožušinou kráľov - hermelínom, zimnou kožušinou hranostaja. Vzniklo asi na začiatku 17. storočia.
