PARÍŽ, BRATISLAVA. O pár dní to už bude rok, čo pod obrovskými lustrami Elyzejského paláca v Salle des Fetes vyhlásili Nicolasa Sarkozyho za šiesteho prezidenta piatej francúzskej republiky.
Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Z 53percentnej podpory pri volebných urnách ostala v prieskumoch popularity ani nie polovica. Miesto prvej dámy uvoľnila Cecilia, ktorej ešte pri inaugurácii venoval nežný bozk, talianskej exmodelke a speváčke Carle Bruniovej.
A po marcových komunálnych voľbách, v ktorých pravica stratila v prospech socialistov 30 miest, sa musel porúčať aj Sarkozyho poradca David Martinon.
Sarkozy stráca podporu
Takmer 60 percent Francúzov považuje podľa prieskumu denníka Libération Sarkozyho prvý rok v úrade za zlyhanie. Prieskum agentúry Ifop, ktorý včera zverejnil magazín Paris Match, tvrdí, že z neschopnosti zastaviť infláciu a zvýšiť kúpnu silu národa viní Sarkozyho až 72 percent voličov.
Politik, ktorý sa pred rokom predal ako antiChirac, teda muž činov, ktorý drží slovo, dnes musí dokazovať, že nebol zlou kúpou. Včera predstúpil pred svoj národ v hlavnom vysielacom čase na štátnom a jednom súkromnom televíznom kanáli, aby počas 90 minút obhájil svoju politiku.
„Sarkozy platí vysokú cenu za rozčarovanie, ktoré prvý rok jeho mandátu voličom priniesol,“ povedal agentúre Bloomberg riaditeľ Národnej nadácie pre politické štúdie JeanLuc Parodi. Sarkozy je po prvom roku menej populárny, ako bol po rovnakom čase Chirac v roku 1995.
Veľkou mierou sa pod to podľa britského denníka Independent podpísal klesajúci životný štandard Francúzov a nápadný štýl prezidentovania, ktorý z prvého muža krajiny urobil celebritu.
Úspechom je eurozmluva
Sarkozy dokázal naplniť očakávania na medzinárodnej scéne. Obnovil priateľské vzťahy s Washingtonom, pošramotené osobnostnou averziou dvojice Bush – Chirac.
V apríli prisľúbil vrátiť od roku 2009 Paríž do štruktúr NATO, v ktorých chýbal štyri dekády. Američanov uistil, že s francúzskymi vojakmi môžu rátať aj v Afganistane.
V decembri sa mu podarilo presvedčiť únijných partnerov, aby akceptovali Lisabonskú zmluvu oklieštenej euroústavy, ktorú Francúzi v roku 2005 odmietli v referende.
Na domácej pôde však Sarkozy budil skôr rozpaky, a to aj vo vlastných radoch. Vláda sama priznala, že reformy budú štát stáť len v roku 2009 o 13 miliárd eur navyše. Experti odhadujú, že rozpočtový deficit dosiahne tento rok tri percentá.
Pravica je zmätená
Inflácia sa v marci v krajine vyšvihla na 3,5 percenta pre zdraženie energií a cien potravín, čo je najviac za posledných dvanásť rokov.
Nespokojní Francúzi stále čakajú na zmenu penzijného systému či 35hodinového pracovného týždňa. Sarkozy otvoril viacero reforiem naraz, a preto je po roku veľa z nich len rozrobených. Konštitučnú reformu chce predložiť až v máji, mesiace po sľubovanom dátume.
V radoch pravicového Zväzu za ľudové hnutie (UMP) vládne zmätok. „Potrebujeme od prezidenta mapu, kam vlastne ideme,“ povedal denníku Independent jeden z poslancov UMP.
Citeľné sú aj rozpory medzi Sarkozym a premiérom Francoisom Fillonom. Ten predstihol v popularite prezidenta a po Paríži sa šepká, že po skončení francúzskeho predsedníctva v EÚ sa ho Sarkozy môže zbaviť.
Očakávam mapu, ktorá opäť potvrdí naše ciele pre potrebné reformy.
Francois Fillon, francúzsky premiér
