BRATISLAVA. Minister obrany Jaroslav Baška predvčerom pripustil, že do Afganistanu vyšleme aj bojové jednotky. Premiér Robert Fico včera nasadenie takýchto vojakov vylúčil.

Baška chce splniť požiadavky NATO a do roku 2010 posilniť v Afganistane našu účasť zo súčasných šesťdesiat až na 280 vojakov. Okrem poľnej nemocnice a strážnej jednotky by do nepokojnej provincie Uruzgan mohli ísť aj vojaci pripravení bojovať.

Po 60 ženistoch, ktorí pôsobia na nepokojnom juhu krajiny, by sme mohli našu jednotku zväčšiť až na 280 mužov. Pripojili by sa k holandskému kontingentu. Vyslať sme pripravení poľnú nemocnicu, lekárov i strážnu jednotku. Tá už tento rok prevezme od Holanďanov zodpovednosť za stráženie základní Tarin a Kowt a počet vojakov by sa mal zvýšiť na 110.

Slovensko by vyslaním väčšej jednotky vypočulo opakované žiadosti NATO, aby členské krajiny zvýšili účasť v Afganistane. Aliancia už viackrát požadovala od členov ďalšie posily bojových jednotiek.

„Možno v budúcnosti budeme uvažovať aj o špeciálnych jednotkách,“ povedal Baška po stretnutí s holandským ministrom obrany.

Tiger by mohol z klietky

Z vojenského hľadiska je veľký posun v tom, že minister ohlásil, že sme prvýkrát pripravení do zahraničia vyslať aj špeciálne sily, teda špičkových vojakov, ktorí by sa mohli zapojiť do bojových operácií s bojovníkmi Talibanu. Na otázku SME o špeciálnych jednotkách Baška odpísal: „Nechceme len chovať tigra v klietke. Máme špeciálne jednotky. V prípade politického rozhodnutia musíme byť pripravení ho vypustiť.“

„Je to veľmi nebezpečná misia a môže priniesť aj určité obete,“ povedal Baška. Priznal, že nemôže zaručiť, že vojakom sa nič nestane. „Nie sme proroci,“ povedal minister. Špeciálne jednotky majú na juhu krajiny Česi. Minulý mesiac jeden ich vojak prišiel o život po samovražednom útoku.

O obetiach nechce nič počuť premiér Fico: „Musia to byť vojaci umiestnení vnútri príslušných táborov. Bez toho, aby mali možnosť zasahovať do bojo­vých aktivít.“

Baška s Holanďanmi predbežne rokoval o pôsobení v jednej z najzaostalejších afgan­ských provincií Uruzgan. Je v strede krajiny, má 627­tisíc obyvateľov, z ktorých 80 percent je negramotných. V tejto provincii už pôsobia dvaja naši vojaci v provinčnom rekonštrukčnom tíme. Prečo sa hovorí až o roku 2010? Príprava na misiu trvá dlho - po politickom schválení nasleduje logistická príprava. Objednať treba lietadlá na prepravu materiálu a vojakov, ktoré naša armáda nemá, pripraviť zázemie na mieste a zabezpečiť výcvik a nasadenie vojakov tak, aby mohli rotovať medzi Slovenskom a Afganistanom. Zvyčajne je to na pol roka.

Menej zahraničných misií

Zmeny v účasti na misiách sú súčasťou dlhodobej koncepcie: je lepšie mať väčší počet vojakov v troch či štyroch misiách. Keďže sme členmi OSN, NATO aj EÚ, mali by sme mať vojakov v operácii každej organizácie. Uvažuje sa, že by sme ich rozdelili medzi Cyprus (OSN), Afganistan (NATO) a Kosovo (EÚ).

Misie OSN sú pre nás finančne najvýhodnejšie, keďže ich platí Organizácia Spojených národov. Operácie aliancie a únie si platí každá krajina. Ešte pred niekoľkými rokmi sme mali vojakov naraz aj v 11 misiách.

Vojaci so zvláštnym výcvikom boli doteraz v zahraničí iba ako strážne jednotky. Pôsobili napríklad v Iraku.

Zaskočil ho prach

Nech má vojak akokoľvek dobrú prípravu, kultúrnemu šoku sa po príchode do Afganistanu nevyhne.

„Keď pristanete na letisku a prejdete cez mesto, je to zážitok na celý život,“ spomína major Rado Čurný na prvé hodiny v Afganistane. Vlani strávil v Kábule takmer pol roka. Po prílete ho zarazilo, ako ľudia žijú a farby v krajine. „Všetko je zaprášené, prach je úplne všade.“ Major pôsobí tri roky v štruktúrach NATO v Poľsku. Prípravu na Kábul absolvoval v zahraničí. Trvala asi tri štvrte roka. V Afganistane bol riadiacim zmeny v operačnom centre na veliteľstve ISAF.

Viac ako krajina ho šokovali vlastné pocity. „Keď ma prvý raz viezli v obrnenom vozidle, mal som strach.“ Bál sa nástražných systémov. Strach sa postupne zmenil na rešpekt a časom si Čurný na pocit neistoty zvykol.

Inak, čas zvykať si na nové podmienky vojak po príchode do misie nemá. „Ten, čo je pred vami na vašej pozícii, o päť dní odchádza. Za ten čas vám chce odovzdať všetky skúsenosti.“ Vtedy človek nespí, všetko si zapisuje a stále si myslí, že to nezvládne. „Potom však zbadáte, že to ide, lebo ste Slovák a slovenskí vojaci patria k najšikovnejším,“ zhrnul skúsenosti Čurný. V zmene bolo 36 národností.

Mať okolo seba schopných ľudí, je veľmi dôležité. Neschopných podľa neho systém rýchlo vypudí. „V náročných situáciách sa každý ukáže do dvoch dní. Tam nič neoklamete, všetko sa vám vráti.“ Rovnako je to aj s angličtinou. Kto ju neovláda, nemal by na misiu ani chodiť.

Rovnako ako dobrá partia je na misii dôležité mať pri sebe dvoch-troch rodákov. Ľudí, ktorým sa „vyspovedáte“. „Cudziemu sa tak nezveríte.“

Po návrate sa mu zmenili prio­rity. „Dokážete si vážiť veci, o ktorých ste predtým nevedeli, že sú dôležité.“ Cenní si, že si môže dať bez problémov kávu na námestí, že jeho deti sa môžu hrať bez toho, aby sa bál, že budú po poplachu utekať do bunkrov. „Tešíte sa, že už nemáte zaprášené veci.“ Na misiu by sa vrátil. „Ale nie najbližších päť rokov.“ Horšie by to bolo s rodinou. „Nie my sme hrdinovia, ale oni,“ hovorí Čurný, ktorý si s manželkou pravidelne telefonoval. „Počas tohto obdobia sa stala mojím najlepším kamarátom.“

(vev)

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Naši vojaci zatiaľ patria len za plot

Premiér nepripúšťa iné nasadenie našich vojakov ako do uzavretého tábora.

Premiér Robert Fico na rozdiel od ministra obrany Jaroslava Bašku nepripúšťa, že by Slovensko mohlo vyslať vojakov na misiu, ktorá by mohla ohroziť ich životy. Premiér trvá na podmienke, ktorú v súvislosti s misiami v konfliktných zó­nach nevyslovuje prvýkrát – naši vojaci by nemali vyrážať na misie, kde budú zasahovať do bojových aktivít.

Fico včera pripustil, že mierne zvýšenie počtu vojakov zodpovedá našim záväzkom voči NATO, „ale bez ohrozenia životov našich vojakov – to je zásadná podmienka“.

Premiér mal problém už s presunom našich vojakov z Bagramu do nepokojného Kandaháru, kam mali ísť pracovať na zabezpečenú a stráženú základňu.

Najprv poukazoval na to, že by ich presunutie mohlo byť nebezpečné, neskôr ustúpil a povedal, že môžu ísť, ale len na dobre strážené miestne letisko.

Premiér po vyhraných voľ­bách v roku 2006 splnil to, čo sľuboval a stiahol našich vojakov aj z rizikovej misie v Iraku.

Problém s vyslaním bojovej jednotky do Afganistanu by mohlo mať teraz aj HZDS. „Do bojových, ostrých jednotiek by sme našich vojakov nemali posielať,“ hovorí poslanec Ján Kovarčík. Poľná nemocnica by mu neprekážala.

„Tieto informácie sú pre mňa absolútne nové,“ reagoval podpredseda SNS a šéf brannobezpečnostného výboru Rudolf Pučík. Prípadné vyslanie bojových jednotiek považuje za veľmi citlivú záležitosť.

Pôsobenie našich vojakov v Afganistane kritizoval šéf SNS Ján Slota, ktorému sa nepáčilo, že sú tam „zakopaní ako takí krtkovia“.

Slovensko malo v zahraničí už aj jednotky s bojovou výbavou a špeciálnym výcvikom. Išlo o ochrannú skupinu, ktorá sa starala o bezpečnosť našich ženistov v Iraku. Jednotka žilinských výsadkárov sa vrátila spolu so ženistami.

Ak by sme výraznejšie zvyšovali počet vojakov v Afganistane, musel by s tým súhlasiť parlament. Opozícia so zvýšením počtu vojakov v Afganistane nemá problém.

(knm)

Uruzgan, miesto, kde sa cíti Taliban doma

Militantné hnutie Taliban má v provincii, kde môžu slúžiť slovenskí vojaci, dobré zázemie.

Provincia Uruzgan nepatrí medzi najnebezpečnejšie v Afganistane, ale na výlety sa tam nechodí. Miesto tam ešte vždy má Taliban, až do americkej invázie, ktorá prišla po 11. septembri 2001, vládne hnutie. Práve Taliban bol hlavným spojencom al­Káidy.

V tejto oblasti Afganistanu žije najviac Paštúnov, medzi ktorými je tradične oveľa viac prívržencov Talibanu než medzi ďalšími veľkými národnosťami Afganistanu - Tadžikmi alebo Hazarmi.

Sila Talibanu

Podľa niektorých zdrojov sa v Uruzgane narodil aj vodca afganských talibov, jednooký mulla Omar, príbuzný šéfa al-Káidy Usámu bin Ládina.

V Afganistane je dôležité, odkiaľ kto pochádza, rodová línia je hodná viac než štátna príslušnosť.

Taliban je v Uruzgane stále aktívny a značná časť obyvateľov s militantným hnutím sympatizuje. Napríklad minulý týždeň zaútočili talibovia v okrsku Tarinkot na vojakov medzinárodného kontingentu a zabili neďaleko holandskej vojenskej základne dvoch Holanďanov. Jeden z vojakov bol synom veliteľa holandského kontingentu.

Provincia leží na juhozápad od afganskej metropoly Kábul, na pomedzí s extrémne nebezpečnými provinciami juhu a juhovýchodu a pomerne pokojnejším centrálnym a západným Afganistanom. Z juhu susedí s baštou fundamentalistov – Kandahárom.

Holanďania o nás stoja

Holandsko o slovenskú účasť v tejto kritickej oblasti veľmi stojí a aktívne sa o našu účasť uchádza už viac než rok aj na ministerskej úrovni – stretli sa spolu už ministri obrany i šéfovia diplomacie a ako veľký prejav záujmu o Slovensko sa dá vnímať aj vlaňajšia návšteva holandskej kráľovnej Beatrix na Slovensku.

V Holandsku je misia v Afganistane aj vážnou vnútropolitickou témou. Parlament misiu 1600 vojakov schválil vlani len pod podmienkou, že sa na nej budú podieľať aj iné krajiny. Slovensko na túto ponuku pristalo, čo Holanďania mimoriadne oceňujú.

Petra Procházková, agentúra Epicentrum