BRATISLAVA. Hra v ukrajinskom jazyku by sa mohla v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove naštudovať už tento rok, ukrajinská strana však musí zaplatiť prevažnú časť nákladov produkcie. Poslanci kultúrnej komisie Prešovského samosprávneho kraja a zástupcovia divadla sa dohodli, že divadlo by malo naštudovať v ukrajinskom jazyku aspoň jednu hru ročne. „Nevidíme v tom národnostný, skôr finančný problém,“ reagovala predsedníčka komisie Jana Vaľová po rokovaní.
Prešovský kraj dostal totiž ako zriaďovateľ divadla sťažnosť od Zväzu Rusínov – Ukrajincov na Slovensku, že divadlo neakceptovalo ich požiadavky na produkcie v ich jazyku.
Po ukrajinsky už tento rok
Prvé predstavenie v ukrajinčine po rokoch by malo byť podľa Vaľovej zároveň aj testom diváckeho záujmu.
Budúci rok by mohlo divadlo požiadať o podporu ukrajinskej produkcie aj cez grantový systém ministerstva kultúry.
Zástupca Zväzu Rusínov – Ukrajincov na Slovensku Pavol Bogdan so včerajším rokovaním nie je spokojný. Podľa neho Ukrajincom toto divadlo zobrali.
„Rokovali o našej sťažnosti bez našej prítomnosti,“ vyjadril sa Bodgan. Na rokovaní v divadle bol prítomný len zástupca Rusínskej obrody Vladimír Protivňák.
Divadlo slúži Ukrajincom i Rusínom
Divadlo, ktoré sa v rokoch 1945 až 1990 nazývalo Ukrajinským národným divadlom, naštudovalo do deväťdesiateho roku v ukrajinčine 219 produkcií a v ruštine 33 . V rusínčine od roku 1990, keď sa premenovalo na Divadlo Alexandra Duchnoviča, uviedlo 80 hier. Stále má v štatúte, že by malo slúžiť potrebám oboch národností.
Naposledy hralo v ukrajinčine hru Ukradnuté šťastie Ivana Franka v roku 1994.
Dodatočné prostriedky
Bodgan si nemyslí, že by ich úlohou bolo hľadať dodatočné prostriedky na produkciu v ukrajinčine, podľa neho by na ňu by mala ísť automaticky polovica rozpočtu divadla, hoci k ukrajinskej národnosti sa hlási o polovicu menej ľudí než k rusínskej, necelých 11tisíc osôb.
Problém nie je podľa Bogdana vo financiách, ale v dramaturgii divadla. „Necestujú po obciach, nehrajú našich miestnych autorov, väčšinou len experimentálne hry v réžii slovenských režisérov, to nie je úloha národnostného divadla,“ myslí si Bogdan. Rusínčinu považuje za nárečie, pripomína, že rusínčina sa učí len ako nepovinný jazyk na našich ukrajinských školách.
Spisovný jazyk – problém
Divadlo Alexandra Duchnoviča je pre svoje ambiciózne zameranie oceňovaným divadlom v celoslovenskom kontexte.
Riaditeľ divadla Marián Marko hovorí, že sa pousilujú popasovať s problémom spisovnej ukrajinčiny na scéne. Marko si myslí, že jazyk bude problémom aj pre hercov, ktorí z Ukrajiny pochádzajú, ako oceňovaný Eugen Libezňuk. Hoci mnohí študovali na Ukrajine, roky sa už podľa Marka pohybujú len v rusínskom prostredí.
Divadelný kritik Oleg Dlouhý hovorí, že divadlo sa už pred revolúciou začalo orientovať na rusínsky jazyk, aby malo prirodzenejší kontakt s publikom. Ukrajinci u nás podľa neho nepredstavujú homogénnu kultúrnu komunitu.
Ambasáda stojí vraj mimo
Petro Petrysče, prvý tajomník pre médiá Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku, tvrdí, že ide o požiadavku ukrajinskej menšiny na Slovensku nie ambasády, hoci sa aj ona v probléme angažovala.
Pripomenul, že slovenská strana sa v medzivládnom protokole podpísanom vlani v Kyjeve zaviazala túto otázku riešiť, a to prípadne zriadením samostatného ukrajinského divadla.
