BRATISLAVA. Vysoké ceny ryže a pšenice viedli k znovuobjaveniu zemiakov ako plodiny, ktorá by mohla nasýtiť rastúcu svetovú populáciu. A tak vyriešiť problém hladu, ktorý sa vďaka rastu cien potravín stál ešte reálnejší. Organizácia Spojených národov považuje zemiaky ako potravinovú alternatívu za takú prínosnú, že tento rok vyhlásila za rok zemiakov. Tie majú ľudí nasýtiť jednoduchšie ako iné plodiny aj vďaka tomu, že ich možno relatívne lacno vypestovať na menej kvalitnej pôde.
Masívne investície do pestovania zemiakov však môžu priniesť aj škody. Napríklad tým, ak sa prirodzené nedostatky tejto plodiny budú kompenzovať podporou geneticky upravených zemiakov. Liečenie jedného problému by tak vytvorilo druhý, ako sa to stalo v prípade rastu cien potravín, ktoré vyvolala vládna podpora biopalív.
Lacná alternatíva
Zemiaky sú v porovnaní s ryžou či pšenicou relatívne lacné aj vďaka tomu, že trh s nimi nie je vo vyspelých krajinách taký regulovaný ako iné základné plodiny. Výnimkou sú napríklad v Európskej únii zemiaky pestované na výrobu škrobu.
„Priemerná nákupná cena zemiakov bola na Slovensku v marci nižšia ako 5 korún za kilogram, čo je najmenej od decembra 2005,“ povedala Jana Vargová z odboru rastlinných komodít Ministerstva pôdohospodárstva.
Spotreba klesá
Ani padajúce ceny nezastavili dlhodobý pokles spotreby zemiakov na Slovensku. „Nepredpokladáme nejakú výraznú orientáciu ľudí na zemiaky, ako náhradu za ryžu a pšenicu,“ povedala Mária Pohánková z odboru rastlinných komodít Ministerstva pôdohospodárstva. Podľa nej to závisí nielen od vývoja cien, ale aj od reklamy a životného štýlu. „Hlavne mladí uprednostňujú rýchlu prípravu jedál, to sa však zemiakov netýka,“ povedala.
Helena Tibenská z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva hovorí, že za slovenský pokles spotreby zemiakov nie je unikát, naopak - ide o celosvetový trend. „Sú za tým zmeny stravovacích návykov. Stúpa spotreba cestovín, veď ktorá žena dnes robí na večeru lokše alebo zemiakové pirohy?“
„Priemerná spotreba je u nás 60 až 65 kilogramov na hlavu ročne,“ odhaduje spotrebu zemiakov a zemiakových výrobkov predseda Zväzu zemiakarov Slovenska Viliam Bezák. V minulosti to bolo aj 80 kilogramov, povedal.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Geneticky upravené len na škrob
Rozvoj obchodu so zemiakmi brzdí ich problematický transport. Tiež sú veľmi citlivé aj na počasie a na choroby, ako je rakovina zemiakov. Jedným z riešení by mohli byť geneticky upravené zemiaky.
V súčasnosti sa v únii rokuje o odrode Amflora, ktorá je určená výhradne na priemyselné spracovanie, teda výrobu škrobu. Konečné rozhodnutie ešte nepadlo. „Nás sa to veľmi netýka, keďže u nás sa nepestujú škrobové zemiaky, povedal predseda Zväzu zemiakarov Slovenska Viliam Bezák. „Únia je nekompromisná a s geneticky upravenými zemiakmi na priamy konzum sa vôbec neuvažuje,“ povedala Mária Pohánková z odboru rastlinných komodít Ministerstva pôdohospodárstva.
(zz)
