BERLÍN. Legenda nemeckej ľavice ožije v centre Berlína. Časť Kochstrasse premenujú podľa študentského vodcu Rudiho Dutschkeho.
Pred 40 rokmi ho postrelil do hlavy a pleca pravicový extrémista. Rudi útok prežil, ale v roku 1979 na následky zranenia zomrel.
O pridelení ulice rozhodol tento týždeň vrchný administratívny súd. Ukončil tak niekoľkoročný spor medzi ľavicovými a konzervatívnymi denníkmi v Berlíne.
Pravicové noviny boli proti
Vydavateľstvo Axela Springera, ktoré vydáva bulvárny Bild a serióznejší Die Welt, sa snažilo zmene zabrániť.
Impériu prekážalo, že Dutschke Strasse má sídliť v ich susedstve. Argumentovali aj tým, že by šlo o odobrenie násilností študentského hnutia.
Dutschke (na snímke www.wikimedia.com) sa, rovnako ako neskorší šéf diplomacie Joschka Fischer, neštítil ani tvrdších foriem protestov a bežne do policajtov hádzali dlažbové kocky a Molotove kokteily. Bild bol k ľavicovému hnutiu dlhodobo kritický, študentov obviňoval z radikálnosti a proti Dutschkemu rozpútal v roku 1968 mediálnu kampaň.
Rozhodnutie súdu naopak privítal ľavicový denník Tageszeitung. „To, že máme v Berlíne ulicu Dutschkeho, znamená, že rok 1968 je za nami a našiel si miesto v histórii,“ povedal zástupca šéfredaktora Peter Unfried. Dutschke bol vodcom ľavicové študentského hnutia, ktoré protestovalo proti koalícii sociálnych a kresťanských demokratov.
Kontroverzný líder
Poukázali aj na to, že exponenti tretej ríše aj dvadsať rokov po vojne sedeli v Západnom Nemecku na významných politických a ekonomických postoch.
Odmietali aj americkú vojnu vo Vietname či diktatúru iránskeho šáha. Z hnutia však vznikla Frakcia červenej armády, ktorá v 70. rokoch terorizovala Nemecko.
Rudi Duschke
Najznámejší líder nemeckého ľavicového hnutia študentov.
Podporoval oslobodzovacie boje krajín tretieho sveta a demokratizáciu štátov za železnou oponou.
Spolupracoval aj s disidentmi z Poľska a Československa.
