BRATISLAVA. Belasí šľachtici, ultrafanúšikovia futbalistov Slovana tiahli na svoj parádny pochod. Do Petržalky. Na štadión Artmedie. Tretí rok za sebou.
Spyšneli, povedal by niekto. Tiahli pod heslom Králi Bratislavy.
Možno spyšneli, slovné zveličenie však neprekážalo. Bol to pochod slušných. Prvý bez incidentu. Takmer bez nadávok. Tu a tam. Ako vždy, odniesla si to Trnava, hoci s ňou Slovan nehral.
Tričká rozchytali
Petržalku nechali na pokoji, majiteľa Artmedie občas počastovali hrubým slovom. Tričká s motívom Králi Bratislavy sa rozchytali.
Šľachtici v belasom sa zišli ráno pred prezidentským palácom. Čakal sa randál a neporiadok. Ani jedno, ani druhé. Nielen z úcty k miestu stretnutia. Celý pochod bol nedeľný, sviatočný. Výkriky či chorály zazneli iba sporadicky.
Fanúšikovia si šetrili hlasivky na štadión krčiaci sa pod Starým mostom.
„Veliteľ“ pochodu zatrúbil: „Vážení, poďme.“ Zástup sa pohol. Cesta belasých viedla cez Námestie SNP, Štúrovou ulicu cez most k štadiónu Artmedie. Počas celej akcie zastavili dopravnú premávku.
Dominovalo belasé číslo 12
Dvetisíc ľudí prešlo pokojne, iba dole mostom symbolicky zhodili zopár dymovníc s modrou stopou. Nedočkavci vkĺzli na štadión cez dieru v plote. Sektor pripravený pre hostí zaplnili do posledného miesta.
Na tribúnach počas celého zápasu dominoval belasý dres s číslom dvanásť.
Týmto číslom dávali hosťujúci priaznivci najavo, že sú ďalším hráčom belasých. Od prvej minúty začali so skandovaním a spievaním chorálov. V Bratislave všetkým známe... ŠK Slovan, to je život náš... atď.
V hľadisku bodoval Slovan
Domáci fanúšikovia sa snažili odpovedať. Ich hlasy v konkurencii zanikali. Hluché fanúšikovské minúty prišli iba po inkasovanom góle. Netrvali však dlho. Bohužiaľ, fanúšikovia sa nevyhli občasným vulgárnym pokrikom na adresu súpera. Našťastie boli iba ojedinelé.
Slovan bodoval v hladisku, Artmedia na trávniku. Derby, ako sa patrí.
