BRATISLAVA. Web a čoraz lacnejšia technika zmenili médiá. Noviny sa premieňajú na multimediálne spoločnosti a ich weby obsahujú čoraz viac videí. Televízie pomaly upúšťajú od klasického modelu výroby spravodajstva a namiesto veľkých redakcií s desiatkami zamestnancov sa spoliehajú skôr na samostatných reportérov.
Viacero televízií – medzi nimi napríklad ABC News alebo BBC – v posledných mesiacoch oznámilo, že čoraz častejšie budú využívať v spravodajstve takzvané jednočlenné štáby. Namiesto toho, aby zamestnávali kameramanov a strihačov, najali si viacero samostatných reportérov. Tí chodia po krajine, natáčajú videá vo vysokej kvalite, strihajú ich a zároveň aj píšu pre web reportáže.
Web sprístupnil médiá
Vaughan Smith patrí medzi zakladateľov britskej novinárskej organizácie Frontline Club. Jednou z jej činností je aj práve takýto výcvik. Na Slovensko prišiel na pozvanie Nadácie otvorenej spoločnosti, aby diskutoval so šéfmi spravodajských portálov o tom, ako web zmenil médiá.
„Nie je podstatné, aké máte vzdelanie, ale to, či ste dobrý,“ odpovedal Smith na otázku SME, či je pre novinára aj v súčasnosti dôležité formálne žurnalistické vzdelanie. Podľa neho web nielen zvýšil konkurenciu medzi novinármi, ale zároveň otvoril možnosti realizovať sa aj neprofesionálom.
Smith bol pôvodne vojak, no omnoho viac ako zbrane ho lákali televízne kamery. Robil reportáže z mnohých vojnových konfliktov, napríklad Iraku a Kosova. V poslednom období sa zameral na Afganistan. Okrem predávania reportáží pre veľké spoločnosti začal publikovať aj na webe. Svoje videá z Afganistanu dáva na YouTube, bloguje a používa aj čoraz populárnejší mikroblog.
„Web sprístupnil médiá ľudom, ktorí v nich nie sú zamestnaní,“ povedal Smith. Podľa neho web oslobodil novinársku profesiu. „Novinár sa už nemusí prispôsobovať svojim nadriadeným a môže publikovať sám za seba.“ Sám od začiatku pôsobil ako redaktor na voľnej nohe a nikdy nebol zamestnaný. Podľa vlastných slov sa práve vďaka tomu vie vcítiť do kože tých, ktorí sa snažia predať svoje „neprofesionálne“ reportáže. „Dnes sa môžu presadiť oveľa ľahšie, ako keď som začínal ja.“
Veľa televízie, málo obsahu
Známejšou spoločnosťou, ktorá poskytuje novinárske rýchlokurzy, je americká produkčná spoločnosť RosenblumTV. Jej zakladateľ Michael Rosenblum minulý mesiac prednášal v Bruseli veľkým európskym televíziám, ako môžu využiť lacnú techniku a jednočlenné štáby vo svojich spravodajských reláciách.
Rosenblum argumentoval najmä ekonomickými dôvodmi. Na videu, ktoré po konferencii zverejnil na YouTube, s fixkou v ruke vysvetľuje, prečo zmeny v televíznom spravodajstve nie sú „len možnosťou, ale nevyhnutnosťou“.
Uvádza príklad amerického trhu, na ktorom boli v roku 1973 len tri televízie a 100 miliónov divákov. „Reklama v tom čase dokázala zaplatiť výrobu akéhokoľvek programu, pretože sa naň pozeralo 30 miliónov ľudí,“ hovorí. Vďaka rozmachu káblovej televízie bolo o tridsať rokov na ten istý počet divákov už 500 televízií. A v súčasnosti nie je počet kanálov na internete možné zrátať. „Sme v zaujímavej situácii. Každý chce video, ale cena, ktorú je schopný za tento obsah zaplatiť, klesá.“
Podľa Rosenbluma túto medzeru nemôžu vyplniť profesionálni žurnalisti a klasické viacčlenné štáby. „Sú príliš drahé.“ Výcvikové kurzy pre novinárov – neprofesionálov sú preto žiadané: rýchlo a lacno vychovávajú ľudí, ktorí dokážu poskytovať videá vo vysokej kvalite.
Môže byť teda redaktorom ktokoľvek? Michael Rosenblum podobnú otázku, ktorú dostal na konferencii v Bruseli, odpovedal protiotázkou v ďalšom videu na YouTube. „Môže byť spisovateľom ktokoľvek? Neviem. Ale určite sa o to môže každý pokúsiť a uvidí sa, čo dokáže.“
V podobnom duchu odpovedal aj Smith pre SME. „Web má a ešte bude mať na žurnalistiku väčší vplyv než televízia. Každý môže byť súčasťou zmeny a len od jeho schopností záleží, či na to má.“
Smith: Novinárčina je remeslo ako každé iné
Je aj pre novinára v čase webu podstatné klasické žurnalistické vzdelanie?
„Novinárske remeslo v celom svete – aj u nás v Británii – by sa malo zlepšiť. Zároveň si myslím, že vzdelanie je dôležité, ale nie som zástancom myšlienky, že keď nemá niekto istý typ vzdelania, nemôže byť dobrým novinárom. Pamätám sa, ako som raz prišiel do Talianska, a tam mi povedali, že nemôžete byť novinárom, keď nie ste členom odborov. V Británii zase v istom čase nebolo možné byť novinárom, ak v tomto odbore nebol vyučený. To boli zlé staré časy, ktoré sú, chvalabohu, preč.“
Máte pocit, že je typ istého vzdelania, poprípade vlastnosti, ktoré by mal mať novinár, a to aj ten neprofesionálny – občiansky žurnalista?
„Pokiaľ uvažujeme o žurnalistike a novinároch ako o oblasti, kde funguje normálna konkurencia, potom sa jednoducho tí najlepší dostanú na vrchol. Novinárčina je remeslo ako každé iné. Ak ste architektom, dostávate zákazky len ak ste dobrý, ak nie ste, tak ich nedostávate. Pre všetkých žurnalistov – a aj tých neprofesionálnych – platia tie isté pravidlá. Každý by mal mať slobodu byť novinárom, aby mohol ukázať, či je dobrý novinár, alebo nie.“
Nový slovenský tlačový zákon nereguluje písanie na webe. Je to správne?
„Nemyslím si, že je možné web regulovať zákonom. Áno, boli tu nejaké pokusy obmedziť web, napríklad v Mjanmarsku, ale je veľmi otázne, ako sa to podarilo. Myslím si, že človek môže narobiť viac škôd ako úžitku tým, že sa snaží legislatívnym spôsobom obmedziť alebo nasadiť nejaký pevný rámec médiám. Snaha zasadiť žurnalizmu legislatívny rámec je ako keby ste sa snažili nabrať želé vidličkou. A na webe je to špeciálne zlý nápad. Som zástancom úplnej slobody.“
Miro Šifra
