hce pustiť. „Majú ma tu radi,“ hovorí MAREK HAMŠÍK v rozhovore pre denník SME.
CASTEL VOLTURNO. Keď sa Neapolčanov opýtate, či poznajú Mareka Hamšíka, ich prvá reakcia bude prekvapivá: „Koho?.“Až keď im vysvetlíte, že sa pýtate na slovenského futbalistu v drese SSC Neapol, rozžiaria sa im oči. „Á, Amsik, jasné, že ho poznáme,“ usmieva sa skupina mladíkov na Piazza Garibaldi.
Pre väčšinu neapolských chlapcov je 20-ročný stredopoliar z Banskej Bystrice hrdinom. Mnohí majú doma jeho dres, viacerí sa nechali ostrihať ako on. „Je ako Samson, jeho sila je vo vlasoch,“ hovoria chlapci. Povedal to vraj Hamšíkov dvorný kaderník Rino Riccio.
„Vždy, keď ho ostrihá, strelí Hamšík gól,“ smejú sa mladí fanúšikovia Neapola, ktorí vysvetľujú, ako sa dostanem do Castel Volturna. V tomto mestečku, asi tridsať kilometrov od Neapola, má miestny klub svoje tréningové priestory.
Budúcnosť Neapola
Metropola Kampánie je opäť futbalom pobláznená ako za čias, keď svetlomodrý dres obliekal Diego Maradona. Jeho fotografiu ešte stále nájdete v malých obchodíkoch na stene hneď vedľa kríža a obrazu Panny Márie. „Azurri“ postúpili minulú sezónu späť do najvyššej súťaže a tímu sa darí.
Po 34 zápasoch je deviaty a na ôsmy Janov stráca len dva body. Veľkú zásluhu má na tom aj slovenský supertalent, ktorý v meste pod Vezuvom prežíva fantastickú debutovú sezónu v Sérii A. Nechýbal v jedinom zápase, strelil už osem gólov. Zo stredopoliarov dali viac v celej lige len dvaja.
Aj keď o slovenského reprezentanta prejavil opäť záujem londýnsky klub Chelsea, ktorý ho ocenil na 20 miliónov eur, tréner Neapola Edi Reja svoj nový klenot z tímu pustiť nechce. Spolu s argentínskym útočníkom Ezequielom Lavezzim je totiž Hamšík budúcnosťou neapolského futbalu.
Keď prechádzam autobusom popri štadióne San Paolo, ktorý pripomína rímske Koloseum, potvrdzujú to aj fanúšikovia nápismi na múroch. Lavezzi e Hamsik - futuro azzurro.
Ťažké začiatky
Rozsiahly areál hotela Holiday Inn v Castel Volturne slúži hráčom klubu SSC ako tréningové a regeneračné stredisko. Z priľahlých golfových ihrísk doliehajú zvuky odpalov, na trávniku tréningovej plochy zasa hučí kosačka. Marek sa pred slnkom schoval na recepcii hotela, kde si čakanie krátil pri biliardovom stole.
Napriek hamšíkománii, ktorú slovenský záložník v Neapole zažíva, pôsobí pri rozhovore triezvym dojmom. Okuliare s bielym rámom nie sú imidžovou záležitosťou. „Naozaj ich potrebujem,“ priznáva. Rád sa však dobre a značkovo oblieka. Aj po našom stretnutí mal namierené do obchodov.
Pri obrovskej popularite to nie je vždy ľahké, na ulici ho aj pre nezameniteľný účes fanúšikovia rýchlo spoznajú.
„Mám s tým veľké problémy, ľudia ma zastavujú stále. Nedá sa poriadne najesť alebo si vyjsť len tak na prechádzku,“ smeje sa Hamšík. Žiadosti o autogram však neodmieta. „Dal som si spraviť špeciálne kartičky s mojou fotkou a menom, takže som na to pripravený.“
Nebolo to však vždy tak. Hamšík prišiel do Talianska ako šestnásťročný. V prvoligovej Brescii toho spočiatku veľa nenahral. „Úvod bol ťažký, pretože som síce bol v A mužstve, ktoré hralo Sériu A, ale nehrával som, iba som s nimi trénoval,“ spomína Hamšík.
Ďalšia sezóna už bola lepšia. „Zostúpili sme do Série B, vymenil sa tréner, viacerí hráči poodchádzali, tak som dostal šancu. Odohral som 20 zápasov, začal som si veriť. Kopal som penalty v devätnástich rokoch,“ hodnotí Hamšík. V sezóne 2006/07 už naplno zažiaril a s desiatimi gólmi upútal pozornosť viacerých veľkoklubov.
Taliansko mu vyhovuje
Nakoniec zakotvil v Neapole. V júni 2007 nováčik Série A oznámil, že Hamšík bude na najbližších päť rokov obliekať modrastý dres. Klub zaňho zaplatil 5,5 milóna eur. „Hovorilo sa aj o iných kluboch, ale Neapol bol jediný ochotný dať za mňa toľko peňazí. Som spokojný, že som šiel sem. Sú tu fantastickí fanúšikovia, takmer vždy je vypredané. Keď som v tomto hoteli podpisoval zmluvu, čakalo tu na mňa tisíc ľudí,“ neľutuje Marek svoj prestup.
Je rád, že ostal na Apeninskom polostrove. „Taliansky životný štýl sa mi páči. Včera som bol večer o desiatej v meste a bolo plné ľudí, detí. Všetci v baroch a reštauráciách. To sa na Slovensku nevidí, väčšina je už o takom čase doma,“ porovnáva Neapol s domovom.
Taliančina mu už nerobí problém. Keď mi telefonicky vybavuje taxík, rozpráva ako rodený Talian. „Som tu už štvrtý rok, jazyk som sa naučil po pol roku, sám. To, čo viem, mi stačí,“ vysvetľuje. Na čo si však dlho nevedel zvyknúť, bolo šoférovanie v Neapole.
„Neexistuje červená, neexistujú stopky, nepoužívajú sa smerovky. Ak sa niekto naučí šoférovať v Neapole, tak už nemôže mať nikde problém,“ krúti Marek hlavou.
Mladá partia
V novom tíme sa rýchlo udomácnil. Býva v Castel Volturne, dve minúty autom od tréningového komplexu. Zblížil sa najmä s mladými hráčmi. „V prvom rade je to György Garics, ktorý mi veľmi pomohol, keď som prišiel sem do Neapola,“ hovorí o svojom najbližšom priateľovi z tímu. „A potom Fabiano Santacroce. Strávil som s ním dva roky ešte v Brescii, spolu sme sem prišli. Všetci traja bývame blízko seba,“ vraví Marek.
„Sme veľmí mladý tím, obrancovia sú všetko ročníky osemdesiat a vyššie,“ vysvetľuje, prečo s aklimatizáciou nemal veľký problém. Sám je v tíme najmladší. Miestni novinári ho preto prezývajú „fanciullo“, chlapčiatko. Ani vzťahy v tíme však nie sú vždy bezproblémové. „Prišlo veľa nových hráčov do mužstva a tí starší, ktorí vybojovali Sériu A, majú teraz ťažšiu pozíciu. Chceli by, samozrejme, čo najviac hrávať aj oni, takže niekedy je to medzi nami ťažké,“ hovorí, ale na tím nedá dopustiť. „Ako kolektív držíme spolu,“ dodáva rozhodne.
Chýba mu priateľka
Marek Hamšík sa netají tým, že v novom tíme mu vyhovujú aj iné tréningové metódy. Hracím dňom je nedeľa, v pondelky mávajú voľno. Ostatné dni sa trénuje vždy od tretej do piatej. To je všetko. „V našom tíme neposilňujeme, v Taliansku nie je regeneračný program,“ pochvaľuje si Hamšík. „Je to úplne iný systém ako u nás.
Takú prípravu ako tento rok tu v Neapole som ešte nezažil. Najviac sme zabehli asi 200 metrov, hore dolu. Nie je to o vytrvalosti, ale skôr o šprintoch. Nie je to o tom behať v jednom kuse dva mesiace kilometre a kilometre,“ spomína na mládežnícke časy na Slovensku. Tréningovú prípravu zhrnuje do dvoch bodov: veľa techniky a veľa taktiky.
Oddychuje, ako sám uzná za vhodné. „Skúšal som hrávať golf, išlo mi to, ale ku koncu sezóny som unavený, takže som to vynechal. Sústredím sa len na futbal,“ hovorí. „S kamarátmi chodíme na bowling a biliard,“ vymenúva ďalšie športy.
Veľa času strávi komunikáciou s rodinou na internete. Otec Richard bol tiež futbalistom. „Vidím sa s nimi málo, cez Vianoce týždeň a potom až cez leto,“ povzdychne si, ale so životom futbalistu je už roky zmierený. Viac ho trápi, že nemôže byť častejšie so svojou priateľkou Martinou, ktorá tento rok maturuje. „Telefonujeme si aj päťkrát denne, často komunikujeme cez skype.“
Marek Hamšík
l narodil sa 27. 7. 1987 v Banskej Bystrici,
l ako dorastenec hrával za klub Jupie Podlavice, v roku 2002 podpísal zmluvu s bratislavským Slovanom,
l v roku 2004 prestúpil do talianskeho tímu Brescia za 500tisíc eur. Dve sezóny odohral za Bresciu v talianskej sérii B, strelil 10 gólov,
l 28. júna 2007 podpísal päťročnú zmluvu s klubom SSC Neapol, ktorý práve postúpil do série A,
l svoj prvý ligový gól v sérii A strelil 16. septembra 2007 v zápase proti Sampdorii,
l v slovenskej reprezentácii hral najprv v juniorských kategóriách, je oporou seniorskej reprezentácie,
l o jeho služby prejavil nedávno záujem londýnsky klub Chelsea, ktorý zaňho ponúkol 20 miliónov eur,
l hrá s číslom 17, pretože sedmička je jeho šťastné číslo, v jeho dátume narodenia sa vyskytuje až trikrát. Sedemnástka je paradoxne v Taliansku nešťastné číslo.
Veľmi mi pomohli rodičia, už na začiatku. Povedali mi, dobre, nechaj školu tak, budeš sa sústrediť iba na futbal. Našťastie to vyšlo. Školu nemám ani dokončenú.
