obil svoju prácu čestne. Mladý, ktorý sa tak tešil, však ostal sedieť na lavičke. Keď sa ho po zápase otec pýtal, prečo nehral, jeho odpoveď šokovala i mňa, náhodného diváka. „Lebo na to nemáš, tréner hovoril, že v prvom rade musia hrať tí, ktorých tatovia klub podporujú.“
Tréner má svoje práva a plne ich využil. Na trávniku sa preháňali (skôr motali) synovia sponzorov, žiaľ, otec nedobrovoľného náhradníka, ktorý bol iba obyčajným robotníkom pri páse a mesačné príspevky v hodnote minimálne polovice vlastného platu si dovoliť nemohol, len mlčal. Ani si netrúfam pomyslieť, ako mu v tej chvíli zvieralo srdce.
Nie, nechcem konkretizovať čas, miesto či klub. Vedzte, robí sa tak na celom Slovensku.
ondera.blog.sme.sk
Autor: Pavel Ondera
