Tak to bolo aj nedávno. Zavolala som k práci taxi, že si idem po auto. Nasadla som a vodič sa ma spýtal na smer jazdy. Vravím: Vajnorská, Autoboat. Šofér zaradil rýchlosť a odfrčali sme. Po dvoch minútach jazdy sa spýtal, ktorým smerom by mal ísť : či cez mesto, alebo výpadovkou cez most. Keďže začínala dopravná špička, pomyslela som si, že výpadovkou to bude jednoduchšie. Prišli sme na miesto a taxikár zahlásil:
„Päťstopäťdesiat korún prosím, mladá pani.“ Oslovenie sa mi páčilo, ale suma vôbec nie. Keďže som sa trochu ponáhľala, veľmi som nad tým neuvažovala a zaplatila som.
Asi o mesiac som potrebovala taxi zase. Zavolala som, prišiel, viezla som sa presne tou istou trasou ako minule, ibaže opačným smerom. S ťažkým srdcom som zvierala v ruke päťstovku. Dorazili sme do cieľovej stanice a vodič milým hlasom povie: „Už sme tu, prosím 249 korún.“
Zostala som desať sekúnd sedieť ako zmrazená. Natrčila som ruku s nachystanou bankovkou, mladý muž mi vydal a čakal, kedy vystúpim. Sedela som ďalej a on sa s otázkou v očiach pozrel na mňa. Spýtala som sa nesmelo: „Prosím vás, všetci vo firme máte taxametre nastavené rovnako alebo podľa značky auta?“
Nechápavo na mňa pozrel, tak som mu stručne vyrozprávala, koľko som platila minule. Najprv tomu nechcel veriť, ale potom pripustil, že sa to mohlo stať. Vysvetlil mi, že majú dva druhy cenníkov, či voláte na telefón, alebo zo stanovišťa. Tiež čo si mám všímať, keď nastúpim do taxíka, aby ma znovu neobrali. Bol naozaj milý.
Stále mi tie dve sumy vŕtali hlavou, a tak som zavolala do firmy a dispečerke som všetko porozprávala. Uznala som, že nemám nijaký dôkaz, ale aby vedeli, že aj také sa u nich deje. Bola prekvapená a ja ešte viac, keď vedela, kto ma viezol a že upovedomí vedenie. Toho šoféra už na môj telefonát ku mne viac nepošlú. Mladému mužovi udelila pochvalu do knihy jázd. Dúfam, že mu to prospeje.
A ja som už poučená pri podozrivej sume si pýtať potvrdenku a volať dispečing. A hlavne pozorovať taxameter.
borsanyiova.blog.sme.sk
Autor: Gabriela Borsanyiová
