ší kolegovia a podriadení pochopili, že plní sľuby a je pre vec zapálený, akceptovali ho. To isté teraz po pätnástich rokoch ako riaditeľ očakáva od zamestnancov v mliekarni Milsy. JOZEF BAJO.
„Vždy ma lákalo to, čo sa rýchlo obracalo, kde bol stres,“ vysvetľuje, prečo je tá pravá osoba na šéfovanie firme na výrobu oštiepkov, syrov či nátierok. Mlieko sa spracováva každý deň, a preto sa treba každý deň aj rozhodovať. Podobné to preňho bolo, keď bol pri zrode slovenských chipsov, vo vydavateľstve novín, či keď viedol chemickú firmu. No napríklad vyrábať na sklad textil, a potom čakať, kým sa predá, by ho nebavilo, vysvetľuje.
Rovnakým tónom hovorí o období, keď zdražovalo mlieko, čo spôsobilo problémy nielen Milsy a jeho konkurentom, ale aj obchodným reťazcom a v neposlednom rade to nahnevalo spotrebiteľov. „Nemôžete len tak povedať reťazcom, že zajtra zdražujete výrobky o dvadsať percent,“ hovorí Bajo. Tvrdí, že niečo sa jemu a jeho kolegom podarilo obhájiť ako súčasť ceny, nie však všetko. Na rad teda prišlo tvrdé hľadanie úspor.
„Už sme sa nepozerali na každý liter, ale pomaly na každý centiliter.“ Nie každý syr či nátierka mohli ostať v ponuke. Niektoré vtedy prišli o svoje pozície v regáloch reťazcov. To, že v tomto období zabezpečil úspešný chod spoločnosti, považuje za úspech. Svoj a svojich kolegov.
Dobré úmysly nestačia
Pri debate o ľuďoch hovorí to, čo väčšina úspešných manažérov. „Peniaze si môžete požičať, stroje sa dajú kúpiť, ale ľudí nenahradíte,“ vysvetľuje, prečo je prvoradé dobre s nimi vychádzať. Zárukou úspechu je potom to, aby vedeli, že sa na vás môžu spoľahnúť. Na druhej strane má byť dobrý manažér pre nich aj vzorom. A motivácia nemôže byť len cez peniaze. „Tie jeden deň prídu, na druhý deň ich už väčšinou miniete,“ vysvetľuje, prečo keď niekomu dáte odmenu, druhý deň na ňu môže zabudnúť a na tretí deň chce ďalšiu.
Sám stojí pri výbere kľúčových ľudí pre firmu. „Na základe rozhovoru vycítim, či ten človek niečo hrá, alebo nie,“ hovorí Bajo. Priznáva však, že šťastnú ruku pri výbere nemá vždy. Ak sa aj človek podľa neho neprejaví hneď pri osobnom pohovore, tak potom veľmi rýchlo počas praxe. „Často problémy nerieši a snaží sa ich ututlať,“ opisuje, ako spoznať človeka, ktorý by pre firmu nebol práve najlepšou voľbou.
Dôležité je nielen to, či má dobré úmysly, treba ho aj správne zaradiť. „Nie na všetky pozície musí byť človek úplne najkreatívnejší. Napríklad do účtovníctva ich nechceme,“ hovorí a usmieva sa pri myšlienke, že by aj tam možno mohol tvorivý účtovník niečo vymyslieť.
Dodáva, že keď už aj máte tých správnych ľudí na správnom mieste, treba sa s nimi aj rozprávať. „Nemôžete sa ráno zatvoriť do kancelárie a všetko riešiť cez telefón či cez počítač.“ Preto ho často možno nájsť na výrobnej linke v rozhovore so zamestnancami.
Pohľad z helikoptéry
Zdalo by sa, že patrí medzi prívržencov Henryho Forda a jeho predstavy, že dobrý šéf si musí prejsť všetkými pracovnými pozíciami.
Nie je to tak. Podstatou úspešného riadenia je podľa neho zanietenosť šéfa. On sám si však vo vydavateľstve Bauer vyskúšal každú prácu. Priznáva, že to síce nie je nevyhnutné na úspešné riadenie, ale predsa len to má svoje výhody. „Sám niekedy vidím, že mnohým kolegom z brandže v dôsledku toho chýba „ten pohľad z helikoptéry“.
Keď poviete chips
Vydavateľstvo Bauer zároveň patrí medzi jeho najkrajšie spomienky. „Prišiel som do budovy, kde sedelo pár ľudí na polovičke poschodia. Odchádzal som odniekiaľ, kde sme mali prenajatý obrovský dom a vydávali sme množstvo titulov,“ hovorí. A prvýkrát zažil aj chvíle, keď sa musí manažér rozhodovať okamžite. „Mali sme v pláne priniesť na trh nový časopis – na jeseň. Konkurencia však chcela priniesť niečo veľmi podobné už v máji a my sme to zistili asi mesiac predtým,“ rozpráva Bajo. Zrýchlili prípravy a tesne pred konkurentom titul vydali.
Svojím si prešiel, aj keď riadil ostatné spoločnosti, či už to bol výrobca slaných pochúťok Intersnack, alebo chemická firma TIMM. Firmy mali stanovené jasné ciele a jemu sa ich podarilo plniť. Je hrdý na to, že pre Intersnack získal 75-percentný podiel na trhu pre Slovakia chips.
Niečo podobné by chcel aj pre Milsy. A ako by to malo vyzerať? „Keď poviete človeku chips, nech povie Slovakia. Keď poviete nátierka, nech povie Milsy. Keď poviete syr, nech tiež povie Milsy.“
