Genezaretské jazero má tak málo vody ako nikdy predtým.
Mikve v starodávnom Safede musia zatvoriť, lebo v rituálnom kúpeli je málo vody. Tak takýmito správami šokujú v správach Izraelčanov prakticky denne. A čakám, že toho bude ešte viac.
Táto zima totiž bola chladná, ale suchá a katastrofických scenárov aj o zdražení zažijeme asi niekoľko.
Správy o tom, že nebude vody, ma vedia dosť vydesiť, ale väčšina Izraelčanov to vôbec neberie tragicky. Sú zvyknutí, že médiá preháňajú, a keď už nemajú čo vysielať, programovo strašia.
Napríklad môj muž, ktorý si umýva jedno jablko množstvom vody, čo by v africkej dedine stačilo na pár dní, informácie o nedostatku vzácnej tekutiny principiálne odmieta.
Keď už mu pílim uši, že čísla nepustia, príde s tým, že vedci určite niečo vymyslia a vody bude dosť.
Faktom je, že Izraelčania na „výrobe“ vody tvrdo pracujú. Odsoľujú morskú vodu, vymýšľajú rôzne projekty, pokúšajú sa o nemožné.
Zahraniční experti však hovoria, že problémom nie je nedostatok vody, ale neskutočné plytvanie.
Izraelčania skutočne „poručili vetru, dažďu“ a v púšti pestujú paradajky či popíjajú kávičku na anglických trávnikoch. Na to všetko treba veľa, veľa vody.
Aj keď ekologické povedomie (mne sa chce povedať skôr zdravý rozum a pokora) sa začína v Izraeli pomaly udomácňovať , nezdá sa mi, že Izraelčania by sa chystali so svojím plytvaním niečo robiť.
Radšej sa dnes nechávajú obklopovať opulentnou zeleňou, ako by mali myslieť na to, či zajtra budú mať čo piť.
A neodrádzajú ich ani prevysoké účty za vodu. A ani varovania, že voda je vzácnejšia ako ropa a pre vodné zdroje sú ľudia schopní zabíjať.
Jednoducho, problém s vodou väčšina z nich necháva plávať.
