Dužina je biela alebo zelenkastá, obsahuje drobné semená.
Konzumujú sa mladé plody, ktoré sú už typicky vyfarbené a v dužine majú ešte nevyvinuté semená. Postupným narastaním a v botanickej zrelosti sa zvýši obsah solanínu a plody sa stávajú nepožívateľnými.
Baklažán obsahuje vitamín C, kyselinu askorbovú, vitamín PP, niacín a vitamín A ako karotén. Z minerálnych látok je to draslík, fosfor, vápnik, horčík, železo a síra. Obsahuje tiež vysoké množstvo pektínu, ktorý má schopnosť viazať ťažké kovy a umožňuje ich vylučovanie. Zvláštnu, nepatrne horkastú chuť mu dodávajú triesloviny.
Baklažán znižuje obsah cholesterolu v krvi, podporuje činnosť pečene, pôsobí antireumaticky a čistí krv. Čerstvá šťava z plodov má antibiotické účinky a pri kožných problémoch sa používa na potlačenie ekzémov a ložísk psoriázy.
Plodina sa pestuje z predpestovaných priesad. Vyhovujú jej hlboké, prevzdušnené pôdy, dobre zásobené živinami. Priesady možno dopestovať vo fóliovníku alebo v skleníku. Semená sa vysievajú do sadbovačov v polovici marca. Baklažán má vysoké nároky na teplo, preto sa vysádza na hriadky až v druhej polovici mája. Povolené odrody sú Český raný, Júlia, Klasik a Krasan.
Počas vegetácie je dôležité udržiavať porast bez burín a pôdu v kyprom stave. Závlaha je najdôležitejšia v období kvitnutia, nasadzovania a zväčšovania plodov.
Plody zberáme vtedy, keď sa prestali zväčšovať, dosiahli normálnu veľkosť, tvar, vyfarbenie a lesk, od konca júla. Opatrne ich odrežeme aj so stopkou tak, aby sme nepoškodili šupku. Po zbere sa majú skladovať čo najkratšie.
Spracovať ich môžeme zapekaním, dusením, vyprážaním. Veľmi chutný je baklažán plnený mäsovou alebo zeleninovou plnkou a zapečený v rúre.
Autor: Ján Červenka
