Dnes začíname seriál o významných osobnostiach vedy. Chceme ich predstaviť nielen ako ľudí, bez ktorých by dnešná veda bola chudobnejšia, ale aj ako večné deti s nechápavým úsmevom na tvári, ktoré sa v určitom zmysle správajú k svetu ako k hračke a neprestávajú sa čudovať, ako zvláštne funguje. A zaťato sa snažia pochopiť, prečo je to tak.

Občas sa pomýlil v jednoduchých počtoch, no dokázal pochopiť celý vesmír, pretože vedel neomylne vyhmatať podstatu problému. Z fyziky sa tešil ako málokto a vo svojich mnohých populárnovedných knihách približoval jej čaro ľuďom veľmi prístupne a s jemným humorom.

Gamow verzus Hoyle

Gamow bol jedným z prvých fyzikov, ktorí neverili na ustálený kozmos bez počiatku a konca. Vypracoval revolučnú teóriu horkého a hustého vesmíru, ktorý vznikol v jedinom okamihu.

Iný významný fyzik Fred Hoyle túto myšlienku pohŕdavo, no priliehavo označil Big Bang, čo by sa dalo preložiť aj ako bublina alebo veľa kriku pre nič. Dnes, keď Big Bang prekladáme ako veľký tresk, Gamowovu na prvý pohľad neuveriteľnú predstavu o vzniku, rozpínaní a zániku vesmíru prijíma za svoju väčšina kozmológov. Ba čo viac, môžeme ju považovať za jednu z najvplyvnejších vedeckých štúdií 20. storočia vôbec, lebo tvorí základ nášho dnešného chápania kozmu. Americkí fyzici Arno Penzias a Robert Wilson za jej nepriame potvrdenie získali desať rokov po Gamowovej smrti v roku 1978 Nobelovu cenu, zatiaľ čo jeho toto najvýznamnejšie vedecké ocenenie obišlo. Možno preto, že zomrel už ako 64-ročný.

Výročie publikovania práce o horúcom vesmíre sme si pripomenuli nedávno. V časopise Physical Review sa pod ňu 1. apríla 1948 okrem Gamowa a legálneho spoluautora Hermana Alphera podpísal ešte Hans Bethe. Ten sa na nej síce nepodieľal, nechcel však Gamowovi pokaziť radosť, lebo ten si veľmi prial, aby článok o prvopočiatkoch kozmu mal autorov, ktorých mená sú ako vystrihnuté zo začiatku gréckej abecedy.

Celoživotnou Gamowovou láskou bol výskum jadrových reakcií, ktoré udržiavajú pri živote hviezdy, teda aj naše Slnko. Teoretická fyzika ho priťahovala od mladosti, študoval Einsteinovu teóriu relativity, o ktorej získal "pomerne dosť neusporiadaných znalostí". Dostal sa aj na ročné štipendium do Kodane k vtedajšej ikone rodiacej sa kvantovej mechaniky Nielsovi Bohrovi, s ktorým si udržal vynikajúce vzťahy po celý život. Bohr mu pomáhal pri všetkých cestách na zahraničné kongresy, ktoré sa stávali pre sovietskeho občana čoraz komplikovanejšími. Na oplátku mu Gamow venoval svoju najúspešnejšiu popularizačnú prácu - Pán Tompkins v kráľovstve divov.

Výlet do biológie

Gamowova nepokojná nátura mu bránila sústrediť sa iba na jednu vec a v polovici uplynulého storočia absolvoval výlet do sveta DNA. V nedokončenej autobiografii Moja svetočiara napísal, že očarenie biológiou vyvrcholilo formuláciou síce elegantnej a jednoduchej, no nesprávnej teórie o spôsobe kódovania bielkovín. Týmto problémom sa vtedy zaoberali najlepší biológovia a chemici, ktorí Gamowa tromfli. "Ich riešenie vyzerá oveľa menej elegantne než jednoduchá teoretická korelácia, ktorú som si predstavoval, má však neodškriepiteľnú výhodu v tom, že je správne, nech už je elegantné alebo nie," priznal. Pretože veda bola pre Gea súčasťou hry, nerobilo mu problém dodržiavať jej pravidlá a s nadhľadom uznať svoju prehru.

Sám James Watson však oceňoval inšpiratívnu účasť rusko-amerického fyzika v riešení prelomových problémov biológie veľmi vysoko. Nielenže si spolu často písali, ale založili aj polorecesistický a polopracovný Kravatový klub RNA (ribonukleovej kyseliny), členom ktorého bolo dvadsať významných vedcov, medzi nimi fyzik Richard Feynman alebo biológ Sydney Brenner.

Cesta do Turecka

Rovnako originálny ako jeho teórie bol Gamowov plán úteku zo Sovietskeho zväzu, ktorý vymyslel v roku 1932 s dobrodružne založenou manželkou Ró. Po premyslenej príprave raz večer počas letnej mesačnej noci nasadli do gumového člna a vyrazili z Krymu do Turecka na 280 kilometrov dlhú púť po hladine Čierneho mora. So sebou mali neplatný dánsky vodičský preukaz, niekoľko natvrdo uvarených vajec a tabuliek čokolády plus dve fľaše brandy. Okrem toho ešte vodné čerpadlo, dva gumové vankúše a dve nafúknuté duše z futbalových lôpt, ktoré mali udržiavať stabilitu člnu.

Vyčerpávajúca cesta sa skončila po dvoch dňoch 50 kilometrov od miesta, odkiaľ vyrazili. Za pokus o emigráciu by v tom čase nasledoval tvrdý trest, takže narýchlo vymysleli verziu o zablúdení na rozbúrenom mori. Sovietski úradníci uverili, možno aj preto, že niečo také šialené ako nápad ujsť na gumovom člne do Turecka im ani len nezišiel na um.

vizitka vedca

George Gamow sa narodil 4. marca 1904 v Odese cisárskym rezom na písacom stole v pracovni otca. Všade naokolo boli knihy, vraj preto ich Gamow potom napísal tak veľa. Na univerzite v Leningrade navštevoval prednášky Alexandra Friedmanna, ktorého považuje za zakladateľa teórie rozpínajúceho sa vesmíru. V 20. a 30. rokoch pracoval v najvýznamnejších európskych fyzikálnych centrách u Maxa Borna v Göttingene, Nielsa Bohra v Kodani a Ernesta Rutherforda v Cambridgei. V čase, keď zosilnil materialisticko-dialektický tlak sovietskej štátnej moci na vedcov, odišiel spolu s manželkou Ró na kongres do Bruselu a od roku 1933 zostal v emigrácii. Potom pôsobil na mnohých amerických univerzitách a pred vojnou bol aj vojenským poradcom. V tejto funkcii sa stretával s Albertom Einsteinom, za ktorým chodieval do Princetonu "so starostlivo uzavretou aktovkou plnou dôverných a tajných námorných projektov". Einstein ich zvyčajne hodnotil ako veľmi zaujímavé a veľmi chytré. No "pri diskusii o čisto fyzikálnych a astronomických otázkach bol veľmi čulý a jeho myseľ bola bystrá ako vždy".

Okrem mnohých vedeckých prác napísal dvadsať vedecko-populárnych kníh. Najúspešnejšou sa stala Pán Tompkins v ríši divov, ktorú sám ilustroval a ktorá vyšla aj v češtine. Dodnes je to azda najlepší populárny výklad teórie relativity či kvantovej fyziky.

George Gamow zomrel 20. marca 1968. Okrem množstva originálnych nápadov, článkov a kníh po ňom zostala aj nedokončená autobiografia Moja svetočiara, ktorá vyšla tiež v češtine a z ktorej sme tu hojne citovali.