Netradične ľudoprázdne nádvorie okolo Chrámu svätého Víta v Prahe včera večer na chvíľu zmĺklo. Hradná polícia vytlačila turistov a ulice patrolovali ozbrojení vojaci v nepriestrelných vestách a prilbách. Na Pražskom hrade sa prechádzali policajti v civile a kryli si tváre pred každým fotoobjektívom.
Vo Svätováclavskej kaplnke katedrály v tom čase padlo sedem nedobytných zámkov a korunovačné klenoty Karla IV. po piatich rokoch znovu opustili priestory Chrámu svätého Víta.
Dvere k nim včera otvorilo sedem najvyšších predstaviteľov svetskej i cirkevnej moci. Každý svoj kľúč dovtedy ukrýval vo svojom trezore.
Prvý Klaus, nakoniec Bém
Ako prvý podľa protokolu z čias prvej republiky odomykal prezident Václav Klaus. Posledný sa k najnižšej kľúčovej dierke zohol pražský primátor Pavel Bém. Siedmi mocní potom zmizli v priestoroch neprístupných pre bežných smrteľníkov, kde odomkli ďalších sedem zámkov na oltári, ktorý poklad ukrýval. Ako prvá sa klenotov po piatich rokoch dotkla šéfka pamiatkarov Pražského hradu Ivana Kyzourová. Z komory ich vyniesla v bielych rukavičkách. „Nikto by sa klenotov neodvážil priamo dotknúť. A už vôbec si korunu nasadiť na hlavu. Strach z legiend pretrval dodnes," povedala SME Kyzourová ešte pred ceremóniou. Priznala tiež nervozitu a obavy, že v nesprávnej chvíli zakopne.
Lesk korune neubrali ani najnovšie zistenia, že dominantný kameň na jej čele nie je rubín, ako sa domnieval Karol IV., ale menej vzácny rubelit. Historikov naopak potešilo čerstvé odhalenie, že korunovačný meč asi naozaj patril svätému Václavovi.
Klaus: Vrátia sa naspäť
Televízne štáby a fotografi sa tlačili v úzkych dverách kaplnky v snahe získať čo najlepší záber. Po ozname pamiatkarov, že im všetkým bude musieť stačiť priestor dverí do kaplnky široký asi jeden a pol metra, nastal boj o každý milimeter. „Uvedomte si prosím posvätnosť tohto miesta," upokojoval novinárov jeden z ochrankárov.
Oproti minulosti sa hrad otvoril svetu. Keď pri delení Česko-Slovenska vystavovali korunovačné klenoty, na slávnosť sa dostal len fotograf amerického časopisu National Geographics, ktorý dostal iba 90 sekúnd. Svedkovia spomínajú, ako v chvate vymenil tri rôzne objektívy a tie použité hádzal na zem.
O sprístupnení klenotov rozhoduje prezident. Václav Klaus ich vystavenie načasoval krátko po svojom druhom zvolení v parlamente a priaznivcov opäť sklamal. Nariadil, aby sa po ich výstave, ktorá sa začne zajtra vo Vladislavskej sále, vrátili pod zámok. Hrad tak „chce nasledovať želanie Karola IV“.
Historici nesúhlasia. „V časoch, keď sa štát s cirkvou súdi o katedrálu svätého Víta, je takýto dôvod neuveriteľný. Za päťročnými cyklami je iba marketingová snaha zvýšiť význam klenotov a monarchistické tendencie Klausa," hovorí historik Václav Žůrek z Centra medievalistických štúdií.
Korunovačné klenoty Francúzska, Španielska i Británie sú verejne prístupné po celý rok. Karol IV. naopak zaviedol tradíciu, že klenoty sa na svetlo dostávajú iba pri korunováciách a výnimočných príležitostiach. Kráľ trval aj na tom, že korunu musia skladovať na lebke svätého Václava. Až do takých dôsledkov Klaus nešiel.
Požehnaná aj prekliata koruna
Korunovačné klenoty Karla IV. údajne priniesli smolu aj Slovensku.
PRAHA. Pre poddaných smrteľná, pre panovníka cesta k osvieteniu. Taká je podľa legiend koruna českého kráľa Karla IV. Ten pred znesvätením koruny varoval už vo svojom životopise Vita Caroli. Koruna je navyše od 14. storočia pod ochranou pápeža. Od čias Klimenta IV. má Svätý otec exkomunikovať každého, kto by ju zneužil.
Nešťastie vraj klenoty cez 2. svetovú vojnu priniesli aj Slovensku. Jedinýkrát za posledných sto rokov opustili Prahu pri akcii KFC (Klenoty fascinujúcej ceny). Pravdepodobne na príkaz Edvarda Beneša ich v dubovej debne pred mníchovským diktátom v roku 1938 priviezli do Žiliny. V slovenskom štáte dlho nezostali, nevedno, ako sa po Benešovej demisii ocitli späť na Pražskom hrade.
Údajne si ju tam na hlavu nasadil nemecký protektor Reinhard Heydrich. Podľa legendy práve preto zomrel pri úspešnom atentáte Slováka Jozefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiša v roku 1942.
O vzácnosti koruny hovorí aj nápis Hic est spina corona domini na kríži klenotu. Podľa neho by mal byť v krížiku vsadený úlomok z tŕňovej koruny Ježiša Krista.
(juk)
Autor: Praha
