Jeho oficiálny názov znie Pekinský národný štadión. Niektorí ho však volajú Olympijský. Známejší je pod prezývkou: Vtáčie hniezdo. Dnes sa naň prvý raz dostanú aj športovci.

PEKING, BRATISLAVA. Stavali ho štyri roky a štyri mesiace. Náklady na jeho výstavbu sa napokon vyšplhali na pol miliardy dolárov.

Zakázaný štadión

Pravdepodobne najdrahší štadión sveta je už hotový. Ako posledné športovisko Hier XXIX. olympiády. Ôsmeho augusta na ňom zapália oheň z Olympie, ktorý sa momentálne strastiplno pre­diera rozporným svetom.

Okrem Zakázaného mesta bol v Pekingu aj zakázaný štadión. Stavať ho začali v decembri roku 2003 a odvtedy ho všetci poznali len zvonka.

„Veril som, že tentoraz nám ho konečne ukážu aj zvnútra, ale nie - zasa sme ho videli len z diaľky,“ sklamane vravel po pondelňajšom návrate z pekinského zasadania Asociácie národných olympijských výborov slovenský predseda František Chmelár.

Len čo olympijská smotánka z Číny odletela, Pekinčania jeho brány otvorili pár zahraničným novinárom: Ráčte vstúpiť, tu sa o 114 dní zíde olympijský svet.

Dnes a zajtra sa na štadión dostanú aj športovci. Prednosť dostali atléti, pre ktorých bude v auguste hlavnou olympijskou arénou. Pokrstí ju svetový chodecký seriál.

Gigantické hniezdo

Zvonka pôsobí ako pletenec najnepravidelnejších tvarov, ktoré boli charakteristické aj pre staročínske umenie.

Desaťtisícky čínskych robotníkov celých 52 mesiacov scelovali jeho konečnú podobu - v potu tváre, nie slinami, ako vtáčiky hniezdo, na ktoré sa podobá, a ktoré sú ingrediencou delikatesnej čínskej polievky.

Gigantické hniezdo je nápad dvojice švajčiarskych architektov Jacques Herzog a Pierre de Meuron, ktorí pred šiestimi rokmi vyhrali vypísanú medzinárodnú súťaž.

Týči sa do výšky sedemdesiatich metrov. Štadión mal mať pôvodne stotisícovú kapacitu, ale po necelom roku čínski odborníci upozornili, že plánované náklady sa môžu dodržať len v prípade, že sa zníži.

Z projektov zmizlo deväťtisíc miest a navyše sa rozhodlo, že po olympiáde sa kapacita hľadiska zníži na 80–tisíc.

Na záver s meškaním

„Číňania obdivujú veľké budovy,“ tvrdil reportérom BBC Žang Qiong, študent architektúry na pekinskej univerzite. Anglický redaktor James Reynolds sa pousmial akurát nad plastickými sedadlami v zóne VIP - tam, kde by mali sedieť celebrity Hier.

Britský The Guardian tvrdí, že Vtáčie hniezdo je symbolom čínskeho sebavedomia.

V posledný aprílový deň uplynie stý deň do otvorenia pekinskej olympiády. „Myslel som si, že práve na tento deň Číňania odkladajú sprístupnenie posledného športoviska, ktoré chýbalo do skompletizovania dejísk olympiády,“ vravel Chmelár.

Väčšinu objektov Číňania dostavali v predstihu, no s tým posledným meškali. Našťastie len o pár týždňov.

Vtáčie hniezdo vo faktoch

Oficiálny názov: Pekinský národný štadión.

Prezývka: Vtáčie hniezdo.

Lokalita: dominanta areálu Olympic Green na severe Pekingu v susedstve Národného plaveckého centra (Vodná kocka).

Kapacita: 91 000 divákov (pôvodne sa rátalo až so 100–tisíc sedadlami), po skončení olympiády sa však zníži na 80 000 divákov.

Náklady: 3,5 miliardy juanov (500,2 milióna amerických dolárov).

Rozloha: 258-tisíc metrov štvorcových (plus priľahlé plochy 204–tisíc štvorcových metrov).

Rozmery: výška 69,2 m, dĺžka 330 m, šírka 220 m.

Základný materiál: oceľ (dĺžka použitých oceľových trubiek 36 km, hmotnosť 45-tisíc ton).

Architekti: Švajčiari Jacques Herzog a Pierre de Meuron, ktorých firma Herzog & de Meuron v spolupráci s ArupSport a China Architecture Design & Research Group vyhrala výberové konanie.

Dizajnový konzultant: Číňan Ai Wei-wei.

Začiatok výstavby: december 2003.

Otváracie podujatie: preteky chodeckej série IAAF Race Walking Challenge (dnes a zajtra za účasti 138 reprezentantov z 10 krajín).

Ďalšie podujatia: medzinárodný maratónsky beh Good Luck Beijing (30. apríla za účasti 10–tisíc vytrvalcov).

Počas olympiády: dejisko otváracieho aj záverečného ceremoniálu Hier XXIX. olympiády a atletických súťaží.

(mo)

Autor: mo