DILLÍ, BRATISLAVA. Dva dni má čínska vláda v kalendári štafety olympijskej pochodne poznačené veľkými písmenami: 17. apríl a 20. jún 2008. Pri prvom je poznámka India, pri druhom Tibet. Z toho prvého už Číňania strach mať nemusia.
Pre krajinu, ktorá prichýlila dalajlámu, jeho exilovú vládu a asi stotisíc Tibeťanov, bola krátka trasa pochodne v meste Dillí nielen testom pre bezpečnostné sily, ale aj pre vzájomné vzťahy medzi dvoma najsilnejšími ekonomikami v Ázii.
India urobila všetko pre to, aby mohli byť v Pekingu spokojní. Hodiny pred začatím štafety bolo centrum mesta uzavreté, trasa skrátená z deviatich kilometrov na tretinu, pri ceste stáli len ľudia s povolením a školáci, na ktorých dávalo pozor asi 15tisíc policajtov.
Tibeťania mali vlastný oheň
Len pre porovnanie, v Londýne na olympijský oheň dozeralo na takmer 50kilometrovej trati okolo tritisíc policajtov. Tí indickí sa vyzbrojili aj plachtami a hasiacimi prístrojmi zo strachu pred protestným samoupaľovaním mníchov.
Radikálni Tibeťania síce sľubovali, že slávnostný beh narušia, takmer hodinová štafeta prebehla pokojne a bez incidentov. Protesty exilových Tibeťanov sa konali v iných častiach mesta. Polícia podľa agentúry AFP zatkla asi 180 ľudí.
Okolo poludnia Tibeťania začali súbežnú štafetu s vlastnou pochodňou. „Čína si olympijský plameň za to, čo urobila v Tibete, nezaslúži,“ povedal agentúre DPA líder tibetských študentov Tändzin Čhöjing.
India za Tibet nebojuje
Tibetská exilová vláda vyzvala len na mierové protesty. „India nás dobre prijíma už niekoľko rokov. Nechceme našim hostiteľom spôsobiť problémy,“ povedal AFP hovorca exilantov Thubten Samphel.
Čína je pre Indiu dôležitým obchodným partnerom, a napriek rivalite o vplyv nad Nepálom a Barmou už Dillí niekoľko rokov úzko spolupracuje s Pekingom. India necháva otázku Tibetu bokom nielen z ekonomických dôvodov, ale aj pre vlastné obavy zo separatistov v Kašmíre.
