POVAŽSKÁ BYSTRICA. Gymnázium v Považskej Bystrici vyzerá navonok ako iné školy. A • triedy zvnútra. Prváci sa tam však už vyše polroka učia inak ako ich rovesníci. Sú súčasťou experimentálneho overovania.
Predbehli reformu
Chodia na školu, ktorá vlani v septembri spustila vlastný školský program a predbehla ministerstvom pripravovanú reformu. „Nezačali sme škrtaním obsahu. Postavili sme si profil absolventa a hľadali sme, ako podľa toho naplníme obsah učiva,“ hovorí riaditeľka gymnázia Mária Vydrová. V prvých dvoch ročníkoch majú žiaci všetky predmety, z ktorých získajú základné vedomosti.
Učia sa ale inak. „Prírodné vedy idú cez ruky do hlavy,“ chváli sa Vydrová. Chemikárka si pomáha vlastným predmetom – 80 percent učiva si študenti „odpracujú“ v laboratóriu. Po dvoch ročníkoch príde moment rozhodnutia: študent si vyberie, na akej vysokej škole chce pokračovať. Podľa toho si určí predmety na ďalšie dva roky.
Študenti v Považskej Bystrici strávia v škole rovnako dlhý čas ako žiaci na iných školách. Tretinu vyučovacích hodín si vyberú slobodne. Povinná je len slovenčina, angličtina a telesná výchova. Ak si dobrovoľne vyberú viac jazykov, všeobecná štátnica pre nich nemá byť problém. Ak uprednostnia informatiku, bez problémov by mali získať ECDL, čiže „počítačový vodičák“. V škole sa budú venovať tomu, čo ich rovesníci doháňajú popoludní.
Experiment škola chystala zhruba dva roky. Vydrová hovorí, že mala šťastie, pretože jej učitelia chceli učiť inak. „Najťažšia je reforma v učiteľských a rodičovských hlavách.“
Strach zo zmeny musí byť
Vydrová chápe obavy riaditeľov z reformy. To, čo ona s učiteľmi zvládla za dva roky, musia ostatní za pár mesiacov. Od septembra by mali mať školský program všetky školy. Stále pritom nepoznajú štátny program, ktorý určí povinný obsah učiva pre všetkých.
Minister sľubuje, že do dvoch troch týždňov bude pripomienkovaný. Ak ho riaditelia spoznajú začiatkom mája, na prípravu programu im ostanú štyri mesiace vrátane dvojmesačných prázdnin. Žiaci ani ich rodičia nebudú do poslednej chvíle vedieť, čo ich čaká.
Beáta Tóthová z gymnázia v Žiari nad Hronom, ktoré sa do experimentu tiež zapojilo, hovorí, že do prípravy školského programu sa musia zapojiť nielen učitelia. Treba poznať aj názory rodičov, žiakov, potreby regiónu a odberateľov. Od nich treba vedieť, akého absolventa gymnáziá chcú mať.
„Nemôže sa vynechať žiaden z krokov prípravy – zistiť skutočný stav, urobiť analýzy, formulovať víziu, strategické ciele a najmä navrhnúť, ako ciele dosiahnuť.“
Pomôže prechodné obdobie
Inak sa môže stať, že štát zoškrtá 30 až 40 percent z učiva, ale škola si ho len doplní iným obsahom. Filozofia vzdelávania sa nezmení. Príprave školského programu však musí predchádzať vzdelávanie učiteľov.
Tóthová si myslí, že prechodné obdobie, počas ktorého by školy mohli postupne pristupovať k programu, by pomohlo.
„Začať učiť celoplošne v septembri podľa nových školských vzdelávacích programov, hoci len od prvých ročníkov, považujem za vylúčené a za skončenie reformy skôr, ako sa začala.“
Minister napriek tomu nechce s reformou počkať. Školám ponúkne pomôcku – štátom pripravený školský program. „Reforma je o možnosti. Buď si vymyslia vlastný program, alebo ho preberú,“ hovorí Mikolaj.
Prváci začali pozorovaním
Ak učitelia budú učiť stále rovnako, tak ani menej učiva reforme nepomôže.
Pre prvákov v Považskej Bystrici bol prvý týždeň v škole úplne iný ako na ostatných školách. Na úvod mali týždňový adaptačný kurz.
V triedach ich čakal psychológ, triedny učiteľ a spolužiaci. Navzájom sa spoznávali, učili sa, čo od nich čaká škola, a sami hovorili, čo očakávajú od školy. Po polroku učitelia hovoria, že sa z nich stal vynikajúci kolektív.
Učiť po novom neznamená zoškrtať množstvo učiva. Je to zmena prístupu školy k žiakom.
Najdôležitejší z troch nových predmetov je asi Sebariadenie. Študentom má pomôcť naučiť sa zorganizovať si čas, správne sa učiť, určovať si priority. Spoznajú svoje silné a slabé stránky, zistia, v čom sú dobrí a v čom nie. Na konci druhého ročníka tak už nemusia mať problém vybrať si predmety, ktoré budú študovať ďalej.
Na predmete Projekt sa učia pracovať s informáciami, ako ich spracovať a tvoriť vlastné projekty aj s ich prezentáciou.
Zíde sa im to nielen na škole, ale aj počas vysokoškolského štúdia.
Regionalistika je zase kombináciou dejepisu, zemepisu vlastného regiónu, ktorú má obohatiť aj etnografia.
(vev)
