Tie tiež spôsobujú, že priemerný vek vymenovaných profesorov je až 54 rokov.

BRATISLAVA. Odborníci s titulom profesora chýbajú na každej verejnej, súkromnej či štátnej vysokej škole. Môže za to dramatické zvýšenie počtu vysokoškolákov a liberalizácia ponuky študijných odborov.

Pritom profesori sú kľúčová kategória vysokoškolských učiteľov, pretože na nich sú viazané práva garantovať magisterské a doktorandské študijné programy. "Ak pribudne profesor, vedie to k rozšíreniu ponuky študijných programov," hovorí René Matlovič, rektor Prešovskej univerzity.

Na verejných vysokých školách podľa údajov Ústavu informácií a prognóz v školstve koncom minulého kalendárneho roka pôsobilo 1313 profesorov, z toho 235 malo titul doktora vied a 1015 kandidáta vied. Za posledných päť rokov sa vek profesorov začína posúvať smerom dolu. Kým ešte v roku 1989 dosahoval priemerný vek profesora 63 a viac rokov, dnes sa u vymenovaných profesorov pohybuje okolo 54 rokov.

Nie je profesor ako profesor

Dnes platný zákon a vyhláška o vysokých školách umožňujú každému, kto spĺňa kritériá vedeckej rady fakulty alebo univerzity, požiadať o inauguráciu. Každá fakulta či univerzita má iné kritériá. Jedna prísnejšie, druhá benevolentnejšie. A tak máme profesorov špičkových, ale aj takpovediac druhotriednych. V akademickej obci sa hovorí o zmäkčovaní pravidiel aj ich obchádzaní.

Po úspešnej inaugurácii však vymenúva profesora prezident a jeho titul je platný pre celé Slovensko. Mnohí akademickí odborníci upozorňujú, že to nie je v poriadku.

Michal Pokorný, prodekan Žilinskej univerzity hovorí, že dnes sa v mnohých prípadoch inauguračné konania viac-menej premenia na sčítanie potrebných počtov aktivít, ktoré daný uchádzač vykonal, bez hlbšieho skúmania kvality a uznania domácou i medzinárodnou vedeckou komunitou. To podľa neho často vedie k snahám vysokoškolských učiteľov vykonávať najmä tie aktivity, ktoré sú práve potrebné pre inauguračné konanie a to čo v najväčšom rozsahu.

Podľa Miroslava Urbana, bývalého predsedu Akreditačnej komisie, mnohí profesori, menovaní prezidentom v poslednom období, nevykazujú takmer žiadnu vo svete významnú vedeckú činnosť. "Sú, samozrejme, pozoruhodné výnimky. Dá sa to ľahko preveriť nahliadnutím do databáz, ako je Science Citation Index," hovorí Urban.

Chcú zmenu

Podľa Vladimíra Báleša, rektora Slovenskej technickej univerzity, to nie je dobrá situácia. "Členovia vedeckých rád často hlasujú o adeptoch na profesora bez toho, aby o problematike, v ktorej pracuje inaugurant, boli aspoň informovaní." Báleš presadzuje zmenu vysokoškolského zákona, ktorá by riešila inaugurácia tak, ako je to bežné vo vyspelých európskych štátoch. Univerzita vypíše výberové konanie na uvoľnené miesto profesora. Pre daný odbor sa zriadi jedna celoštátna komisia, ktorá rozhoduje, či daná osoba spĺňa, alebo nespĺňa požiadavky a kritériá stať sa vysokoškolským profesorom. "Na jej návrh by prezident republiky profesora vymenoval. Potom by to naozaj bol profesor pre celé Slovensko, ktorého by vybrala komisia odborníkov z danej oblasti," hovorí rektor Báleš. Takto by sme sa podľa neho vyhli ďalšej absurdnej situácii - v niektorom vednom odbore nadbytku profesorov a inde nedostatku.

Ministerské zdržanie

Vysoké školy stoja a padajú na profesoroch. Bez garanta nemôžu otvoriť magisterské štúdium, vychovávať doktorandov. Na ich ceste za profesúrou však musia mnohí prekonať ďalšiu tortúru. Kým sa ich podklady o akademickej a vedeckej činnosti schválené vedeckými radami dostanú k prezidentovi republiky, majú povinnú zastávku na ministerstve školstva. Tak prikazuje zákon. Trikrát do roka sumarizuje ministerstvo podklady kandidátov a posúva ich prezidentovi. A tak sa čakacia doba na vymenovací dekrét neúmerne predlžuje.

Ministrovi školstva totiž zákon ani vyhláška neurčujú žiadne časové obdobie, v ktorom by mal návrhy rektorov posunúť k prezidentovi. A keď ich už posunie, opäť treba čakať na termín z prezidentskej kancelárie. Napríklad v minulom roku prezident vymenoval profesorov iba v jedinom termíne a tak ich tento vedecko-pedagogický titul dostalo len 44, historicky najmenej od roku 2000. Za obdobie rokov 2000 až 2007 dosahoval priemer vymenovaných profesorov 113.

Poslankyňa Tatiana Rosová z SDKÚ chcela tento spôsob menovania profesorov zmeniť a podala pozmeňovací návrh zákona o vysokých školách. V ňom navrhovala, aby návrhy na vymenovanie po schválení vedeckou radou zasielali prezidentovi priamo rektori a nie minister. Návrh neprešiel.

Miroslav Urban, bývalý predseda Akreditačnej komisie povedal, že úradníci ministerstva ani sám minister nie sú oprávnení zdržiavať menovanie profesorov, ak boli splnené všetky zákonom predpísané postupy. Pokiaľ ide o posudzovanie kvality návrhov z vedeckých rád vysokých škôl, konkrétne naplnenie požiadaviek na vedeckú a vzdelávaciu prácu, na to nemá ministerstvo kvalifikovaných odborníkov. Sledovať a posudzovať tieto aspekty má podľa zákona o vysokých školách len Akreditačná komisia. Ak zistí nedostatky, má právo navrhnúť ministrovi školstva, aby príslušnej univerzite právo na inaugurácie či habilitácie odobral.

V minulosti sa to už stalo.

Profesori VŠ na plný úväzok

Vysvetlivky:

UK - Univerzita Komenského v Bratislave,

UPJŠ -Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,

PU - Prešovská univerzita,

UCM - Univerzita sv.Cyrila a Metoda,

KU - Katolícka univerzita Ružomberok,

UJS - Univerzita J. Selyeho Komárno,

UVL - Univezita veterinárneho lekárstva, Košice,

UKF - Univerzita Konštantína Filozofa Nitra,

UMB - Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica,

TnU - Trnavská univerzita Trnava,

TUKE Technická univerzita Košice,

ŽU - Žilinská univerzita Žilina,

TnAD - Trenčianska univerzita A. Dubčeka Trenčín,

EU - Ekonomická univerzita Bratislava,

STU - Slovenská technická univerzita Bratislava,

TUZVO - Technická univerzita Zvolen,

AU - Akadémia umení Banská Bystrica.

Zdroj: UIPŠ