BRATISLAVA. Novým riaditeľom Slovenskej televízie sa stal bývalý moderátor a redaktor Československej televízie Štefan Nižňanský.
Po necelých dvadsiatich rokoch sa vracia do televízie, odkiaľ ako človek spätý s komunistickým režimom odchádzal v roku 1990. Ticho ho podporuje vládny Smer.
Nižňanský bol favoritom voľby, v druhom kole dostal z trinástich platných hlasov desať.
Z dvoch protikandidátov získal včera štatutárny zástupca STV Jozef Mračna tri hlasy, bývalý šéf televízie Markíza Vladimír Repčík ani jeden hlas.
Nižňanský kandidoval za riaditeľa aj pred rokom a pol. Svoju prezentáciu vtedy začal slovami: „Dostavil som sa na tento hearing, hoci sa nepovažujem za nejakého vážneho kandidáta.“ Nevolil ho nikto.
Tento rok prezentáciu začal vetou „kde je vôľa tam je aj cesta“ a ambíciou „byť najlepší a uspieť, tak ako vždy v mojej kariére“.
V rozprave člen rady Ivan Králik povedal, že z projektov uchádzačov „badať pokles prestíže funkcie generálneho riaditeľa STV“.
STV má po štyroch mesiacoch bez šéfa štrnásteho porevolučného riaditeľa. Jej stav možno označiť za žalostný. Na tento rok má naplánovanú stratu asi 150 miliónov korún, nemá peniaze na športový kanál, nemá stálu programovú štruktúru, a najmä dôveru mladšej a strednej generácie.
Nové vedenie tiež musí pripraviť prechod na digitálne vysielanie od roku 2012, štart nových programov, a obnoviť pôvodnú tvorbu. Očakáva sa väčšie prepojenie so štátom aj pre plánovanú zmluvu, ktorú s ním televízia uzavrie, ale aj spojenie verejnoprávnych médií.
Rada STV voľbu načasovala tak, aby o novom riaditeľovi hlasovala, až keď bude doplnená o nových členov, blízkych vládnej koalícii. Nový šéf STV Štefan Nižňanský dal rade prísľub, že bude mať vplyv na zloženie nového vedenia televízie.
„Oni nemajú pripravenú novú generáciu, siahajú len po starých vyskúšaných metódach spred roku 1989,“ povedala poslankyňa SDKÚ Magda Vášáryová. So Smerom sa podľa jej slov vracajú do verejného života „kamaráti z mokrej štvrte“, ktorí koncom osemdesiatych rokov neodhadli spoločenský vývoj.
Poslanec Rafael Rafaj z SNS Nižňanskému zaželal veľa úspechov, aby „STV posunul k očakávaniam, ktoré má odborná aj laická verejnosť“.
„Je pozitívne, že STV má po štyroch mesiacoch riaditeľa,“ povedal podpredseda rady Peter Malec. Viac zatiaľ hodnotiť nechcel.
Mediálny analytik Miroslav Kollár, bývalý člen rady, považuje zvolenie Nižňanského za nepriaznivú správu. „Ak si aj odmyslím politické konotácie spojené s voľbou a absurdnosť situácie, že STV si bude pripomínať 20. výročie novembra 1989 pod vedením človeka, ktorý prednovembrovému režimu slúžil, problémom je aj málo progresívny pohľad nového riaditeľa na vývoj televízie v čase prechodu na digitálne vysielanie.“ Otázna je aj reálna sila Nižňanského pri „obhajobe záujmov STV zočivoči ekonomickým a politickým záujmovým skupinám“.
Tvár normalizačnej ČST je späť
Nový riaditeľ Slovenskej televízie zostal komunistom aj po revolúcii. V hokejovom zväze spolupracovals Jurajom Širokým.
Nový riaditeľ STV Štefan Nižňanský bol tvárou Československej televízie z konca osemdesiatych rokov. Ak by boli vtedy bulvárne médiá, určite by zapĺňal ich titulky. Bol však socializmus, a tak sa tešil len z titulu „sympaťák roka 1989“. Kolegovia si ho pamätajú ako mladého a ctižiadostivého, s darom diplomata a rečníka.
Do televízie nastúpil po vysokej škole v roku 1977. Začínal ako redaktor. Postupne sa vypracoval na televízneho moderátora, vedúceho vnútropolitickej redakcie, komentátora spravodajstva a zástupcu šéfredaktora redakcie Televíznych novín. Bol členom komunistickej strany. Od roku 1987 moderoval aj federálne správy z Prahy.
Zástanca strany
„Vždy patril k horlivým zástancom strany a jej vedúcej úlohy a bol nebezpečný nám všetkým, ktorí sme chceli nejakú miernosť, nejakú rozumnosť. Spolu s pánom Košťom mal jeden z najtvrdších postojov v tom, čo má tá strana zastávať,“ spomína si zamestnanec televízie, ktorý v tom čase pracoval blízko Nižňanského.
Čo sa vysiela v dennom spravodajstve, sa vtedy preberalo priamo v ÚV KSČ. „Čo bolo v spravodajstve, nemusel vedieť ani riaditeľ Hnilický. Spravodajstvo bol štát v štáte. Boli to ľudia, ktorí mali prirodzene v sebe zabudovaný kódex vedúcej úlohy strany,“ povedal zdroj.
Niekdajší redaktor SRo a dnes moderátor TV Bratislava Jozef Hübel, ktorý nastúpil do ČST v roku 1987 ako mladý redaktor, si Nižňanského, ktorému robil asistenta, váži a pamätá ako veľkého profesionála. „Bola to pre mňa veľmi dobrá škola.“
Tvrdí, že nikdy nemal pocit, že by Nižňanský do práce prenášal nejakú ideológiu. „Boli možno nejaké tlaky z pražského vedenia, čo sa má vysielať a čo nie, vieme, aké bolo vtedy obdobie. Na isté politické reportáže boli dosť veľké tlaky z ÚV, to sa prenášalo potom na vedenie. Nižňanský vtedy nemal problém buchnúť dverami a povedať, že on s tým nesúhlasí,“ tvrdí. Politickým reportážam sa podľa neho Nižňanský nemohol vyhnúť. „Ale to spracovanie bolo také, že ľudia nemuseli mať pocit, že mu to niekto nadiktoval,“ povedal Hübel.
Režisér a scenárista František Palonder, ktorý bol v novembri 1989 v revolučnom výbore STV, hovorí, že Nižňanský bral rok 1989 s chladnou hlavou. „Ja som Štefana neodsudzoval, ako 30ročný človek mal ambície, preto vstúpil do strany. Nebol to však človek, ktorý škodil, donášal.“ Nižňanský vtedy povedal, že ak sa poruší vopred dohodnutá forma a obsah, tak do vysielania vstúpi on, čo sa nestalo. „Nepatril medzi tých ľudí, ktorí bránili komunizmus, chcel, aby bol poriadok.“
Nechcel meniť chod dejín
Nižňanský v minulosti povedal, že žiadne drakonické zásahy do spravodajstva nepociťoval. „Viac-menej fungovala autocenzúra vo vymedzených mantineloch a externá manipulácia informačných zdrojov. Ako mladý človek som tam rozhodne neprišiel s predstavou revolucionára, ktorý zmení chod dejín. Človek mal tendenciu obstáť v profesii a v konkurencii skúsenejších redaktorov,“ povedal v roku 2001.
Denník SME má viacero nahrávok z toho obdobia. V roku 1988, týždeň po sviečkovej manifestácii, nakrúcal napríklad Nižňanský reportáž o názoroch ľudí na túto udalosť. Oslovoval ľudí pred kostolom, kde sa ich pýtal, či im niekto bráni chodiť do kostola, či vedia, kto organizoval sviečkovú manifestáciu, aký názor majú na to, čo vysiela Slobodná Európa. Odpovedajúci zrejme nevedeli, že si ich nahráva, mikrofón mal skrytý.
Veľkým Nižňanského priateľom bol už vtedy Juraj Dobiš, súčasný obchodný riaditeľ STV, ktorý dnes v televízii podľa informácií SME háji záujmy SNS. Niektoré Dobišove prehrešky sa snažil zahládzať práve Nižňanský u svojich nadriadených, keďže mal na nich vplyv. Očakáva sa, že Dobiš preto vo funkcii zostane.
Komunistom zostal
Po novembri ešte Nižňanský istý čas čítal správy, blížil sa však koniec jeho veľkej televíznej kariéry. Údajne sa dostal na listinu ľudí, ktorí boli spätí s režimom a z televízie museli odísť. Sám hovorí, že je hrdý na svoju úlohu v novembri 1989, keď čítal správy, sklamaný je z udalostí, ktoré nasledovali.
„V politike sa to mlelo, ale my sme po pár týždňoch prestali pociťovať slobodu a priestor na výlučne profesionálny prístup sa neustále zmenšoval,“ povedal o výpovedi, ktorú dal, pred rokmi v rozhovore pre ľavicový týždenník Slovo. „Nových lídrov VPN už nezaujímalo, čo a ako vysielame, ale žiadali od nás vykonať politicky motivované čistky. Nechali sme to na Paľa Ruska a jemu podobných. Radšej som obetoval svoju úspešnú profesionálnu kariéru, aby som už nemusel robiť neprofesionálne kompromisy.“
V roku 1990 sa stal nezávislým poslancom Slovenskej národnej rady na kandidátke Komunistickej strany Slovenska. Poslancom bol tri roky. Zároveň bol členom prvej Rady STV a písal do promečiarovského týždenníka Slobodný piatok.
Z médií do hokeja a späť
Po rozdelení Československa bol Nižňanský dramaturgom a scenáristom televízneho prenosu súťaže krásy Miss SR či Mister SR, či relácií spojených s hokejom. Začal podnikať – stal sa developerom leasingovej spoločnosti L.B.S. Bratislava či spoluautorom splátkového systému Unikredit. O tri roky na to sa stal personálnym manažérom a predsedom predstavenstva spoločnosti Transinvest.
V rokoch 1997 až 2003 bol hovorcom slovenskej hokejovej reprezentácie, neskôr jej marketingovým riaditeľom. Bol autorom a projektovým manažérom Siene slávy slovenského hokeja. V rokoch 2005 až 2007 bol šéfredaktorom spravodajstva Rádia Okey. Dnes podniká v oblasti reklamy a vzťahov s verejnosťou, podľa informácií SME radil ministerke Smeru Viere Tomanovej.
Europoslanec SDKÚ a bývalý hokejista Peter Šťastný pred časom povedal, že v sieni slávy byť nechce a obvinil Nižňanského, že funkciu v zväze využíval na to, aby sa obohatil. Odvolal sa na „veľmi dôveryhodné zdroje“. Nižňanský odpovedal, že sa bude brániť na súde.
V Smere do Nižňanského vkladajú väčšie nádeje ako do jeho predchodcu Radima Hrehu. Nižňanského šéfom v hokejovom zväze bol podnikateľ Juraj Široký, blízky Smeru, spájanie svojej kandidatúry so Širokým však Nižňanský označil za hlúposť.
Video: Nižňanský hlási správy 20.11.1989
