BRATISLAVA. Informácia, ktorú priniesol včera denník SME, sa potvrdila. Slovensko už plní všetky kritériá na zavedenie eura. Priemerná ročná inflácia bola v marci u nás podľa Eurostatu 2,2 percenta. Je to až o celý percentuálny bod menej ako hranica potrebná na prijatie eura. Naša priemerná inflácia je zároveň nižšia ako priemer inflácie v krajinách, ktoré už euro používajú.
Analytici: Euro bude
Europožiadavky na rozpočet, verejný dlh, úrokové sadzby a infláciu plní Slovensko s dostatočnou rezervou. Problémy by sme nemali mať ani s kritériom stability meny. Jediné, čo by nás mohlo dostať mimo hry o euro, je udržateľnosť nízkej inflácie. Európska komisia v súčasnosti posudzuje, či ceny nezačnú po prípadnom zavedení eura rásť neprimerane rýchlo.
Názor komisie sa dozvieme v nasledujúcich týždňoch. Koncom tohto mesiaca komisia zverejní jarné prognózy vývoja ekonomík členských štátov, teda aj nás. „Veľmi dôležité budú odhady inflácie na Slovensku v roku 2009 a neskôr,“ povedal analytik VÚB banky Martin Lenko. Z nich sa bude dať vyčítať, čo dá komisia do správy, v ktorej bude hodnotiť, či je Slovensko pripravené zaviesť euro už v januári 2009. Správu má komisia zverejniť 7. mája.
„Aj keď je pravdepodobné, že od komisie zrejme odznejú na adresu budúceho vývoja inflácie na Slovensku kritické názory, predpokladáme, že v konečnom dôsledku to prijatie eura v januári 2009 neohrozí,“ povedal Lenko.
Rok až dva po zavedení eura ceny u nás trochu vyskočia. Ak sa slovenská vláda bude správať v rozpočte aspoň tak zodpovedne ako doteraz, inflácia Slovensku v nasledujúcich rokoch problémy nenarobí. Keby však aj ceny u nás rástli v nasledujúcich rokoch príliš rýchlo, problémy by vznikli len na Slovensku. Eurozónu ani euro by to nijako neohrozilo. Sme totiž malá krajina so zanedbateľným dosahom na dianie v eurozóne.
Rozhoduje sa aj o Poľsku a ostatných
Ak nás však komisia do eurozóny pustí, rovnako sa bude musieť po splnení základných kritérií zachovať aj k veľkým ekonomikám, akou je poľská. „Ak by malo po prípadnom vstupe do eurozóny problémy s infláciou aj Poľsko, mohlo by to pre Európsku centrálnu banku znamenať problém,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Európska centrálna banka pritom pre Európsku komisiu pripravuje analýzy o Slovensku. Podobne ako Lenko, aj Koršňák si myslí, že únia nám napokon euro povolí. „Ak by nás neprijali, vyslali by veľmi negatívny signál pre ďalších čakateľov. To by mohlo zhoršiť už aj tak dosť negatívne nálady voči euru v týchto krajinách.“
Tvaroška: Kritériá sú nastavené zle
Prísny výklad eurokritérií by mohol oddialiť prijatie eura na Slovensku. Únia však bude pri hodnotení benevolentnejšia, myslí si bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Už je isté, že splníme nominálne kritériá na zavedenie eura. Čaká sa ešte na konečné výsledky rozpočtu. Deficit však podľa predbežných výsledkov s rezervou plní požiadavku pre euro. Prijali sme aj Lisabonskú zmluvu. Môže byť ešte niečo prekážkou, aby sme prešli na euro?
„Pri schvaľovaní maastrichtských kritérií sa neuvažovalo, že euro by mohli zavádzať aj krajiny, ktorých cenová úroveň je podstatne nižšia ako priemer eurozóny. Pre takéto krajiny nie je, prirodzene, možné, aby plnili inflačné kritérium udržateľne. Existuje totiž len jeden spôsob, ktorým budú môcť postupne dobiehať cenovú úroveň eurozóny, a to je práve vyššia inflácia. Týka sa to aj Slovenska.“
Kritériá teda nie sú šité na chudobnejšie, ale rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky?
„Maastrichtské kritériá sú z ekonomického pohľadu pre krajiny, akou sme aj my, nastavené hlúpo. V súčasnosti však platia a pri ich striktnom výklade by bolo nevyhnutné konštatovať, že Slovensko podmienky vstupu do eurozóny neplní. Nepredpokladám však, že takýto prísny výklad pri posudzovaní Slovenska preváži. A to aj napriek tomu, že asi každému ekonómovi je jasné, že inflácia bude u nás v nasledujúcich rokoch nad maastrichtským kritériom.“
O čom je teda diskusia o udržateľnosti?
„Požiadavka na udržateľnosť má zabrániť, aby sa štáty nesnažili splniť kritériá umelými a krátkodobými opatreniami, ale aby sa zamerali na systémové zmeny, ktoré prinesú stabilnejšie a dlhodobejšie výsledky. Slovenská vláda využila z umelých opatrení najmä tlak na cenu elektriny, plynu a tepla pre domácnosti. Bude zaujímavé sledovať, ako dlho bude schopná tento tlak udržiavať a kedy a ako rýchlo začnú ceny rásť.“
Ako súvisí udržateľnosť inflácie v budúcnosti so stanovením konverzného kurzu?
„Ak sa stanoví silnejší konverzný kurz než je trhový, budeme platiť za dovezené tovary menej ako dnes. Ešte rok alebo dva teda bude pokračovať pozitívny efekt, ktorým posilňovanie koruny v poslednom období infláciu výrazne znižovalo. Ak sa kurz zafixuje na súčasnej úrovni, efekty doterajšieho posilňovania sa v priebehu nasledujúcich mesiacov postupne rozplynú a ceny začnú rásť skôr. Silnejší konverzný kurz bude mať pozitívny dosah nielen na infláciu, ale aj na majiteľov úspor. Za korunové úspory dostanú viac eur.“
Čo treba urobiť, aby inflácia po zavedení eura príliš nerástla?
„Inflácia u nás asi prekročí v tomto roku 5 percent a relatívne vysoká zostane zrejme dlhší čas. O niečo vyššia inflácia ako v eurozóne však nemusí byť pre našu ekonomiku ani obyvateľov problém. Ak sa ekonomika nebude prehrievať, bude rásť produktivita aj zárobky, môže sa naďalej vyvíjať pozítívne a postupne sa približovať k vyspelým štátom. Podstatné je, aby inflácia nezačala nezdravo rásť.“
Čo ju môže naštartovať?
„No napríklad celkom reálne hrozí, že predpokladaný pokles sadzieb v eurozóne v kombinácii s masívnym čerpaním eurofondov a spustením PPP projektov môže spôsobiť prehrievanie slovenskej ekonomiky a vyšší rast cien.
Vláda by mala preto rýchlejšie znižovať rozpočtový deficit a snažiť sa vo vyjednávaniach presadiť relatívne silnejší konverzný kurz. Znepokojujúce je, že vláda nechce v tomto a v budúcom roku dodržiavať Pakt stability a rastu, ktorý vyžaduje znižovanie deficitu o najmenej pol percentuálneho bodu ročne.“
Ľuboš Jančík
Autor: Ľuboš Jančík © SME
