BRATISLAVA. Zelené stužky, odznaky, náramky. Taký arzenál munície odporu zvažuje využiť na pekinskej olympiáde časť športovcov s kritickým názorom na čínsky režim.
Výzvam na bojkot Hier XXIX. olympiády nepritakal ešte ani jediný popredný športovec. Panuje zhoda: bojkot je nezmysel - nič nerieši a športovcom škodí.
Ignorujú ceremoniály
„Účasť na olympiáde je pre každého športovca to najväčšie. Jej bojkotom by stroskotali tisícky snov,“ vraví Yvonne Bönischová, ktorá pred štyrmi rokmi v Aténach ako prvá Nemka získala olympijský titul džudistickej šampiónky. Včera na nemeckej televíznej stanici ZDF však oznámila, že sa na protest proti porušovaniu ľudských práv v Tibete nezúčastní na otvorení olympiády. Navyše mieni nosiť na zápästí symbolickú pásku.
Podľa agentúry DPA už pred ňou ignorovanie ceremoniálov oznámila šermiarka Imke Duplitzerová: „Hneď po súťaži opustím Čínu a nezostanem na hrách do konca.“
Stužky? Odznak!
Francúzi hľadajú decentnejšie spôsoby. Strieborný medailista atletických MS 2007 v skoku o žrdi Romain Mesnil navrhol krajanom defilovať na otvorení so zelenými stužkami. Aj to sa však niektorým zdalo príliš ostentatívne. David Douillet, víťaz najťažšej džudistickej kategórie na hrách 1996 a 2000 a šéf komisie francúzskych olympionikov napokon presadil odznak. Robustný, takmer dvojmetrový a vyše stokilový chlapina štvrtého apríla predstavil médiám relatívne neveľký okrúhly odznak s piatimi kruhmi a dominantným nápisom France, nad ktorým sa skvie nápis Za lepší svet.
Olympijský šéf je proti
Predseda Francúzskeho olympijského výboru Henri Sérandour, ktorý bol v tom čase na zasadaní Asociácie národných olympijských výborov v Pekingu, údajne pôvodne s odznakmi súhlasil. Po návrate však nápad odmietol s poukázaním na rozpor s Olympijskou chartou, ktorá zakazuje politické postoje na športoviskách a slávnostných ceremoniáloch. V rozhovore pre L'Équipe TV pripomenul, že medzi 205 členskými krajinami MOV sú aj také, pre ktoré „Tibet nie je hlavná priorita – ich hlavnou prioritou je zabezpečiť, aby deti mali čo jesť, aby prežili“.
Sérandour v sobotňajšom vydaní denníka Le Monde vyjadril žiaľ nad násilnými pokusmi zahasiť pochodeň s olympijským ohňom v Paríži. „Nežiadajte od športovcov to, čo nevedia dosiahnuť politici.“ Pripomenul, že Číne sa neotvára svet len v športe – Šanghaj je organizátorom svetovej výstavy 2010.
Hľadanie konsenzu
„Som sklamaný zákazom odznaku,“ povedal francúzsky štátny sekretár pre šport Bernard Laporte v Radiu Classique. Podľa neho „nie je veľmi agresívny“ a „neútočí na Čínu“.
Yohann Dinis, svetový vicešampión v chôdzi na 50 km, obvinil Sérandoura z prezliekania kabátov, kým žŕdkar Mensil ho bránil tvrdením, že len nechce, aby Francúzi boli jediní protestujúci.
„Diskusie a dorozumievanie sa s MOV pokračuje,“ vyhlásil džudista Douillet po včerajšej audiencii u prezidenta krajiny Sarkozyho. „Potrebujeme medzinárodné akceptovanie a to, pravdaže, to nie je možné s logom France na odznaku.“
Amerika je proti
Väčšina amerických športovcov je zásadne proti spájaniu olympiád s politikou. „Olympijské hry nie sú platformou na akcie v záujme akýchkoľvek ľudských práv. To by bolo veľmi pokrytecké,“ cituje AFP Sheilu Taorminovú, ktorá na OH 1996 získala zlato v plávaní, neskôr dvakrát štartovala na OH v triatlone a do Pekingu sa chce dostať ako moderná päťbojárka.
Gymnasta Paul Hamm, trojnásobný medailista z Atén, odkázal: „Olympijské hry ľudí zjednocujú, nesmú slúžiť ako nástroj politiky. Keď ju na nich niekto chce prezentovať, nech sú to politici.“
