Smith vyhral beh na 200 metrov, Carlos bol tretí. Na stupňoch víťazov, počas americkej hymny, sa pozerali do zeme. Zdvihli ruky zovreté do pästí v čiernych rukaviciach. Podporili radikálne černošské hnutie Black Power.
„Nič sme sa nenaučili. Uplynulo štyridsať rokov a situácia sa opakuje,“ povedal Carlos pre britský denník The Times, narážujúc na porušovanie ľudských práv v Číne.
Medaily im nechali
Smith dodal, že nepodporuje bojkot olympiády, ale politici by sa nemali zúčastniť na slávnostnom otvorení Hier.
Carlos i Smith tvrdia: „MOV privrel oči nad porušovaním ľudských práv už vo chvíli, keď pridelil Hry Pekingu.“
Smith si myslí, že dnes by olympijský výbor protestujúcich športovcov pravdepodobne potrestal ešte prísnejšie ako jeho a Carlosa. Preto musia počúvať hlas „srdca i rozumu“.
Ani jednému zo šprintérov nezobrali medaily, vylúčili ich však z olympiády.
Bývalí americkí šprintéri ponúkli britskému denníku mierne zjednodušenú verziu, lebo spomínajú, že ich diskvalifikoval MOV.
Domov ich poslalo vedenie americkej výpravy. Podľa všeobecného názoru na nátlak vtedajšieho šéfa MOV Američana Avery Brundagea. Neskôr sa obaja bežci stali vplyvnými športovými osobnosťami.
Gestá solidarity odmietli
Ostatní americkí atléti upustili od podobných protestných prejavov.
V čiernych podkolienkach (jeden zo symbolov hnutia Black Power) skákal v kvalifikácii fenomenálny diaľkar Bob Beamon. Vo finále však dal na radu svojho skúsenejšieho kolegu Ralpha Bostona a zobliekol ich.
Aj slávni Američania v behu na 400 metrov si odpustil gesto solidarity s kamarátmi z tímu. Pri vyhlasovaní medailistov v tejto disciplíne stáli traja Afroameričania Ewans, James, Freeman podľa predpisov.
Na stupni víťazov od tých čias už nikto neprotestoval.
Kontroverzné hnutie
John Carlos a Tommie Smith boli počas štúdií prívržencami kontroverzného hnutia Black Power, ktoré odmietalo nenásilné formy boja propagovaného Martinom Lutherom Kingom. Skôr sa inšpirovalo filozofiou Che Guevaru.
Fotografia protestujúceho Smitha a Carlosa obletela svet. Ich gesto sa nestretlo v USA s veľkým pochopením, kritizovali ho médiá i verejnosť. Po mexickej olympiáde hrali obaja americký futbal. Smitha i Carlosa uviedli do Siene slávy americkej atletiky. Carlos bol členom organizačného výboru OH 1984 v Los Angeles, dnes je atletickým trénerom v Palm Springs. Smith učí sociológiu a je koučom na chýrnej univerzite v Santa Monice. Študoval na nej napríklad Carl Lewis.
Prvý raz odznelo – bojkot
V hektickom roku 1968 sa prvý raz objavil v súvislosti s olympiádou pojem bojkot. Predtým sa hovorilo o „nevysielaní výprav“. V Mexiku nechceli štartovať africké krajiny spolu s rasistickou Juhoafrickou republikou. MOV preto JAR zo svojich radov vylúčil.
Hry sa začínali v októbri ako v zlom sne. Pár dní pred otvorením armáda krvavo potlačila (260 mŕtvych, 1200 zranených) študentské demonštrácie proti vysokým nákladom na podujatie v štáte zmietajúcom sa v hospodárskej kríze. Pre Československo to však bola najúspešnejšia a krásna olympiáda. Celý svet nám vyjadroval solidaritu po augustovej okupácii.
MOV privrel oči nad porušovaním ľudských práv už vo chvíli, keď pridelil olympiádu Pekingu.
Tommie Smith
