„Ako vysvetlíme, že plat policajta je vyšší ako plat zdravotnej sestry?“ pýta sa európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí Vladimír Špidla.
Podľa analýz a historických štúdií je príčin niekoľko - začínajú sa v časoch, keď živiteľom rodiny bol muž a zárobok žien bol považovaný len za prilepšenie k rodinnému rozpočtu, cez fakt, že sektory, v ktorých pracujú ženy, vykazujú vo všetkých národných meraniach nižšie priemerné platy, až po skutočnosť, že matky svoje zamestnanie spravidla prispôsobujú potrebám rodiny.
Priepasť sa začína pri výbere povolania
„Rodová priepasť v odmeňovaní je zapríčinená najmä rôznym postavením žien a mužov na trhu práce, a to aj pri výbere povolania,“ upozorňuje Jana Cviková z feministickej mimovládnej organizácie Aspekt. Preto Aspekt v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk (na ktorom spolupracujú ďalšie organizácie) odštartoval minulý týždeň sociálnu kampaň „Je len práca, ktorú treba urobiť“. Kampaň hovorí okrem iného o hierarchickej deľbe práce medzi ženami a mužmi, o desegregácii profesií, o rovnosti príležitostí, no najmä o tom, ako možno asymetrické vzťahy zmeniť na vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a spolupráci.
Oslobiť ženy aj mužov od stereotypných rolí
Dievčatá sa totiž tradične orientujú na oblasti, ktoré sú doménou žien (školstvo, zdravotníctvo, obchod a služby). Pri tejto „voľbe“ im pomáha aj rodina, prostredie, v ktorom žijú, spoločenské stereotypy v nazeraní na ženskú a mužskú prirodzenosť.
Výskumy napríklad ukázali, že aj učiteľky a učitelia v škole pristupujú k dievčatám a chlapcom s odlišnými očakávaniami a požiadavkami; výsledkom je, že chlapci a dievčatá sa v škole naučia odlišné veci.
Odborníci tvrdia, že ak chceme oslobodiť mužov aj ženy od vžitých rodovo vyznačených rolí, musíme začínať skoro. Potvrdzuje to aj Gabriela Sabová, špeciálna pedagogička zo základnej školy v Trnave na Gorkého ulici. Táto škola sa zúčastnila na pilotnom projekte zameranom na rodovo citlivú pedagogiku, ktorý spolufinancovala EÚ v rámci IS Equal.
„Myslím, že veľmi dôležitý začiatok je v rodovom scitlivovaní detí; aby si uvedomili, že sú učitelia aj učiteľky, lekárky aj lekári,“ hovorí Sabová. „Od jednej žiačky som napríklad dostala otázku: Môžem byť murárkou? Odpovedala som jej: Prečo nie? A ona mi na to hovorí: Pretože tu stojí čierne na bielom učebný odbor murár. Nakoniec sa rozhodla, že za murárku nepôjde, pretože by sa jej deti smiali.“ Zdroj: wwwruzovyamoderysvet.sk
Práca a pláca
Rozdiel v priemernom hrubom hodinovom zárobku žien a mužov sa od roku 2002 zaradil medzi indikátory na meranie pokroku. Ako vyzerá z tohto pohľadu Slovensko?
V roku 1997 zarábali ženy o 21,5 percenta menej ako muži, dnes zarábajú až o 27 percent menej. Podobne nepriaznivé výsledky sú okrem Slovenska na Cypre a v Estónsku. V Európe sa za to isté obdobie rozdiel medzi mzdami mužov a žien zmenšil – zatiaľ čo v roku 1997 bol 28 percent, teraz je už len 16 percent. Píše to s odvolaním sa na mnohé štatistické zisťovania v publikácii Aká práca, taká pláca slovenská sociologička Jarmila Filadelfiová.
Za posledné roky sa teda rozdiely na Slovensku prehlbujú a pri bližšom pohľade zistíme, že v niektorých oblastiach sú ešte väčšie, ako čísla udávajúce celoštátny priemer. Z podrobnejších analýz jednotlivých odvetví a platov napríklad vyplýva, že ambicióznym ženám nepomáha ani „správna voľba“ povolania, ani dosiahnutie vzdelania – aj v dobre odmeňovaných sektoroch a na vyšších pozíciách zarábajú ženy menej ako muži a tento rozdiel sa v priebehu posledných 10 rokov zvýšil.
Na dôvažok až 60 percent žien pracuje v sektoroch, kde priemerné mzdy patria medzi najnižšie.
(gal)
