Mediálny magnát alebo taliansky Obama? Odvčera rána rozhoduje 47 miliónov Talianov v predčasných parlamentných voľbách o tom, kto povedie ich krajinu, azda konečne celých päť rokov. Dnes o tretej sa zatvoria volebné miestnosti a horúci kandidáti na kreslo premiéra v paláci Chigi líder opozície Silvio Berlusconi a jeho ľavicový rival Walter Veltroni budú netrpezlivo očakávať výsledky.
Hrozí povolebná kríza
Pred dvomi rokmi vyhral Veltroniho predchodca Romano Prodi nad Berlusconim len o 20tisíc hlasov. V praxi to znamenalo tesnú väčšinu v Senáte, ktorej strata viedla vo februári k pádu jeho kabinetu po necelých dvoch rokoch.
Od posledných volieb sa veľa nezmenilo. Hlasuje sa pod tým istým volebným zákonom, ktorý si stihol Berlusconi odsúhlasiť počas svojho druhého obdobia pri moci.
Ten zneprehľadňuje politickú scénu, keďže dovoľuje prešvihnúť sa do parlamentu aj malým stranám. Aj teraz by sa ich tam malo dostať asi tridsať. Na ich hlasy sú potom víťazi odkázaní pri zaisťovaní väčšiny a musia robiť politické ústupky.
„Očakávam, že aj tentoraz to bude také tesné ako naposledy,“ povedal SME profesor politológie na Americkej univerzite v Ríme James Walston. „Nový kabinet tak môže skončiť podobne ako ten Prodiho, a je jedno, či vyhrá Berlusconi, alebo Veltroni,“ dodal Walston.
Analytici sa navyše obávajú, že môže nastať situácia, keď v Senáte bude mať navrch ľavica a v poslaneckej snemovni zase berlusconiovci. V čase, keď Taliansko potrebuje prijať zásadné reformy, aby oživilo stagnujúcu ekonomiku a pohlo s dôchodkovým systémom, by to bol ten najhorší scenár.
Veltroni: žiadne koalície
Objavili sa aj špekulácie, že by sa Berlusconi mohol dohodnúť s Veltronim na rozdelení moci. Líder Demokratickej strany to však vylúčil. „Nebude žiadny Veltrusconi! Kto bude mať hlas navyše, bude vládnuť,“ citoval Veltroniho denník La Repubblica.
Bývalý starosta Ríma Veltroni sa vzdal kresla na radnici, aby sa mohol viac venovať celonárodnej politike. Napriek tomu, že odmietol kandidovať v širokej koalícii a spojil sa len s jednou stranou, veľmi rýchlo dobehla jeho Demokratická strana v preferenciách Berlusconiho trojkoalíciu.
Pred dvomi týždňami, keď sa smeli naposledy zverejniť prieskumy, strácal na svojho súpera sedem percent. „Môže za to aj fakt, že ho väčšina voličov považuje za pokračovateľa Prodiho politiky. A najmä strednej vrstve Talianov leží Prodi v žalúdku pre euro, ktoré Taliani stále nevedia prijať za svoju menu,“ hovorí Walston.
Talianov politika nebaví
Berlusconi, ktorý ak vyhrá, stane sa po tretíkrát premiérom, zase mnohých Talianov odpudzuje svojím správaním a jazykom.
Aj keď naposledy zastával post premiéra päť rokov (najdlhšie v povojnovej histórii Talianska), je to stále ten muž, ktorý ukazoval na európskom summite nad hlavou španielskeho politika paroháča či mal sexistické poznámky na adresu Margaret Thatcherovej.
Aj preto veľa Talianov včera ostalo doma, a 25 percent voličov bolo ešte v predvečer volieb nerozhodnutých. „Nepresvedčil ma ani jeden z nich. Asi dám jednému hlas v Senáte a druhému v snemovni,“ povedala respondentka z Milána v ankete denníka Corriere della Sera.
Stratená La dolce vita
Taliansko už len spomína na časy, keď udávalo v Európe tón nielen móde. Od volieb čaká zmenu a návrat na výslnie.
RÍM. Dávno sú preč časy, keď sa Taliani zvysoka pozerali na svojich južanských rivalov z Pyrenejí. Aj keď Španieli nepatria ako Taliani do exkluzívneho klubu najmocnejších krajín G8, v decembri Madrid oznámil svetu, že v hrubom domácom produkte na hlavu už predbehol aj Rím. A hrdí obyvatelia Apeninského polostrova zosmutneli. V čase, keď Španielsko dusil Francov režim, udávalo Miláno tempo svetovej móde, celebrity lietali do Benátok jednými z prvých európskych aerolínii Alitalia a v štúdiách Cinecittá vznikali oscarové filmy. Rímsku Fontánu di Trevi poznal celý svet vďaka Felliniho filmu La dolce vita (Sladký život).
Odvtedy však Talianom život trochu zhorkol. Španieli im vzali žezlo aj vo filmovej tvorbe a zatiaľ čo režisér Pedro Almodovar žal úspechy v Hollywoode, talianski cinefili boli odkázaní na archív. Hospodársky rast od polovice deväťdesiatych rokov stále klesal, až sa zastavil na hrozivých 0,6 percenta. Alitalia, oslavujúca 60 rokov lietania, krachuje a zrejme skončí v rukách Francúzov.
„Vládne tam chorá demokracia, v ktorej prosperuje korupcia a mafia,“ povedal nedávno portugalský laureát Nobelovej ceny za literatúru José Saramago.
Taliani, ktorí cestujú, vedia, že svet dnes vníma ich krajinu úplne inak ako pred rokmi. Aj preto si od týchto volieb sľubujú zmenu. A politici vedia, že tentoraz voličom dochádza trpezlivosť. Pretože, keď musia platiť za pastu a spaghetti o tretinu viac ako pred rokom, a postupne dokazovať svetu, že s ich mozarellou je všetko v poriadku, len sľuby o znížení daní už tentoraz nemusia stačiť. Taliani chcú späť svoj Sladký život.
(toh)
