Keď pred pár mesiacmi po voľbách v Keni opozícia neuznala víťazstvo strany prezidenta Mwaia Kibakiho, vypukla v krajine vlna násilia. Vyžiadala si ľudské životy, po nepokojoch zostali vypálené dediny a ľudia bez strechy nad hlavou. Život sa však pomaly vracia do normálnych koľají, ľudia sa zaoberajú každodennými starosťami. Podobnými ako u nás. Dospelí chodia do práce, deti do školy. Lebo hoci je Keňa krajinou veľkých sociálnych rozdielov, nie je zaostalá.Ak ste výnimočný a originálny, zaslúžite si netradičnú dovolenku.

Takto lákajú cestovné kancelárie rozmaznaných slovenských turistov do Kene. Naši prominenti tam chodia na poľovačku. Ivana Raslavská z organizácie Človek v ohrození sa nedávno vrátila z dvojmesačného pobytu v Keni. No nebola tam na dovolenke. "Účelom mojej cesty bolo monitorovať projekty, ktoré sme podporili vďaka verejnej zbierke SOS Keňa," vraví Ivana. Zbierku vyhlásili v januári štyri organizácie - Človek v ohrození, eRko - HKSD, nadácia Integra a Slovenská katolícka charita.

Život v slumoch

Tisícpäťsto ľudí prišlo o život, desaťtisíce ich museli opustiť svoje príbytky. Humanitárne organizácie evidujú viac než tristotisíc utečencov. Nedávnymi nepokojmi v Keni sú najviac postihnutí ľudia žijúci v slumoch, v najchudobnejších častiach miest.

"Žijú v katastrofálnych podmienkach, v plechových alebo v hlinených búdkach, s rozlohou asi tri krát tri metre. Nájom sa pohybuje okolo 500 - 700 kenských šilingov, čo môže znamenať takmer celý mesačný príjem rodiny. Bývajú v nich dokonca viacčlenné rodiny, hoci aj pre jedného človeka by to bolo málo." Napriek tomu, že v rodine má rozhodujúce slovo muž, zárobkovo činné sú väčšinou ženy. "Predávajú obnosené oblečenie alebo niekde kúpia lacnejšie ovocie a zeleninu a ponúkajú ho potom samy, drahšie. V slumoch sa žije ťažko, ale majú svoj vlastný život - nájdete v nich reštaurácie, krčmy, bary aj kaderníka. Dá sa tam získať čokoľvek, čo v bežnom meste, len na trochu inej úrovni," vraví Ivana.

"Napriek tomu, že obyvatelia slumov sú veľmi chudobní, mnohí sú produktívni. Ráno vstanú, idú do práce, večer sa vrátia. Majú svoje záľuby."

Školstvo je pomerne vyspelé. "V štátnych školách sa neplatí školné, iba poplatky. No pre chudobné rodiny je to aj tak problém, pretože dieťaťu musia zaplatiť knihy, školskú uniformu, topánky aj stravu. Je zaujímavé, že už deti v škôlke sa učia čítať a písať, jednoduché trojslabičné svahilské slová, takže v porovnaní s našimi školákmi sú popredu. Toto je bežné aj v slume."

Najchudobnejší sa delia o to posledné

Keď človek vkročí do Nairobi, uvidí obrovské mrakodrapy. Máte tam všetko, čo potrebujete, vrátane internetu a telefónu. No na vidieku v západnej Keni nie je vôbec nič. "Sú tu domy postavené z hliny, zriedkakedy elektrina, väčšinou si svietia plynovými lampami. V oblasti, kde som bola, existovali organizované skupiny, ktoré majú svojho voleného zástupcu. Ten rozhoduje alebo zvoláva stretnutia, diskutuje o tom, čo by komunita mohla robiť. Komunity majú rôzne zameranie. Ak je niekde vysoký výskyt AIDS, skupina ľudí si urobí zdravotnícky tréning, chodí po jednotlivých oblastiach a vysvetľuje ľuďom, ako dodržiavať hygienické návyky. AIDS je pre nich niečo ako chrípka. Úmrtnosť je, samozrejme, vysoká, niektoré komunity združujú iba vdovy alebo siroty. V sobotu napríklad usporiadajú finančnú zbierku a za vyzbierané peniaze navaria sirotám obed. Je to veľmi zaujímavý moment, že ľudia, ktorí nemajú absolútne žiadne peniaze, majú silné sociálne cítenie."

Drogy a prostitúcia

Veľkým rizikom, hlavne v slumoch, sú drogy. "Nefunguje tam princíp solidarity ako na dedine. Ak je matka prostitútka alebo ak dieťaťu zo slumu zomrú rodičia, dostane sa na ulicu. Ak je to dievča, veľmi rýchlo prepadne prostitúcii, nakazí sa HIV. Chalani fetujú lepidlo. Je lacné, necítia po ňom hlad, ušetria peniaze za stravu. Nalejú ho do plastovej fľašky a fľašku si dajú do rukáva. Robia to odmalička. Väčšinou vidno fetovať deti."

V slume Mukuru sa Ivana zoznámila so zaujímavou dievčinou, volala sa Susan. "V niektorých veciach ju naozaj obdivujem. Chodí do strednej školy, jej sestra je mentálne postihnutá. Mama je HIV pozitívna. Susan má ešte mladšiu sestru, ktorá má asi iba dva roky, treba sa o ňu starať. Toto dievča ráno vstane o pol šiestej, odíde do školy, aby do ôsmej stihla napísať domáce úlohy, od ôsmej do poobedia je v škole. Keď príde domov, pomáha v domácnosti, spí iba pár hodín. A všetky štyri žijú v miestnosti tri krát tri metre. Susan mi vravela, že túži ísť do súkromnej školy, stať sa pilotkou alebo robiť mechaniku na lietadlách, pracovať v armáde. Popritom chce robiť profesionálne box. Teraz hrá futbal. Jej vzorom je jedna kenská hviezda, volá sa Conjestina. Pôvodne bola aj ona futbalistka, ale nie veľmi dobrá, lebo sa mlátila s rozhodcami, vždy ju diskvalifikovali. A tak sa rozhodla, že sa dá na box. Je známa aj na medzinárodnej úrovni."

Politika je na prvom mieste

Hlavnou témou rozhovorov bola politika, aj médiá sa venovali hlavne politickému spravodajstvu. V angličtine tlačené periodiká bežne dostať. Vďaka globalizácii sú v hlavnom meste Nairobi dostupné takmer všetky výdobytky civilizácie. "Aj keď internet je trocha pomalší a najmodernejšie počítače tam nenájdete."

V slumoch je najbežnejšou potravinou sukuma wiki, čo je vlastne kŕmna kapusta. "Mäso jedávajú málo, keď, tak pečenú kozľacinu alebo hydinu. Typickým kenským jedlom je ugali, cesto pripravené z kukuričnej múky. Je veľkou urážkou, ak odmietnete jedlo alebo nápoje." Ak teda pôjdete do Kene, vezmite si aspoň kúsok. Neponúknu vám alkohol, ale prinesú box s kokakolou a fantou. Pripravte sa tiež na siahodlhé príhovory domácich. Sú pre nich rovnako dôležité ako spev a tanec. "Keď prídete na návštevu, postaví sa najstaršia mama v rodine a privíta hostí. Potom sa postupne postaví každý z prítomných a povie niečo o sebe. Pri päťdesiatčlennej skupine to trvá niekedy aj dve hodiny. Niektorí z domácich prípadne pripravia scénku alebo zaspievajú. Keď sme chodili po dedinách, dávali nám na krk ozdobné reťaze, ktoré my dávame na vianočný stromček. A vždy nám zaspievali."

Obrovská korupcia

Na vidieku videla Ivana na vlastné oči dôsledky nepokojov. "V Kibere boli domy kompletne vypálené, zničené. V dedine ostal možno len jeden komín, všetko ostatné bola iba čierna zem. Utečenci sa zoskupujú v stanových táboroch. Majú traumu z toho, čo sa im stalo, nechcú sa veľmi vracať do miest, odkiaľ pochádzajú. Napokon, nový dom im ani nemá kto a za čo postaviť." Podľa Ivany je v obyvateľoch Kene veľký potenciál, no brzdí ich obrovská korupcia.

Čo je pozitívne, vďaka globalizácii majú obyvatelia Kene vzor v donorských krajinách. "Vidia v nich systém, ktorý ľuďom dáva prosperitu. Technológie, obchod, čokoľvek, čo my vnímame ako bežnú vec, je bežné aj u nich. Treba im však dať sebavedomie, aby mali pocit, že nie sú iba závislí od donorov. Aby zobrali svoju budúcnosť sami do rúk."