V Bratislave majú motoristi k dispozícii desiatky tisíc parkovacích miest. Veľká časť z nich vznikla ešte v dobe, keď sa počítalo s tým, že na desať obyvateľov mesta pripadne jedno osobné auto. Dnes pripadá jedno vozidlo asi na dvoch Bratislavčanov. Desiatky tisíc motoristov denne prúdia do mesta za prácou. Parkovacie plochy nestačia, no napriek tomu, sa nedá očakávať, že sa do ich výstavby developeri pohrnú. Niekde ich limitujú regulatívy, inde by z ich prevádzky neprosperovali. Miesta na parkovanie nechýbajú v takmer žiadnom administratívnom či bytovom objekte postavenom v uplynulých rokoch. Napriek tomu pravdepodobne najviac vonkajších i garážových parkovacích miest, viac ako 10-tisíc, na území hlavného mesta Slovenska pribudlo vďaka výstavbe veľkých nákupných centier. Hoci sa počítalo s ich využívaním počas nákupov či oddychu v centrách, pri nedostatku miest na státie v niektorých lokalitách často suplujú rolu klasických parkovísk či garáží. Zrejme najväčším počtom miest na parkovanie momentálne disponuje centrum Avion Shopping Park, kde by malo byť vonku i v podzemí spolu 3100 miest na státie.
Vozidlá zaparkované na tráve, chodníku, či na ceste, alebo pred vchodmi do domov. To je najčastejší obrázok, ktorý vypovedá o nedostatku miest na státie v centre hlavného mesta.
Vo večerných hodinách a v noci sa podobný pohľad na autá stojace tam, kde je práve miesto, naskytne návštevníkovi sídlisk.
Dopyt prevyšuje ponuku
Námestník primátora Milan Cílek koncom minulého roku pre médiá uviedol, že reálna potreba parkovacích miest sa nedá vyčísliť. Niektoré mestské časti však o nej predstavu majú, no ako ukazuje prax, problematickejšie to už je s ich vytváraním.
Staré Mesto potrebuje podľa hovorkyne miestneho úradu Aleny Kopřivovej niekoľkonásobne viac miest, než je ich reálny počet. Na území tejto mestskej časti je pritom do 8000 parkovacích miest, z nich 3500 na uliciach, 3000 v parkovacích garážach a asi 1500 v priestoroch dvorov. Lamač, kde je asi 1800 miest, by potreboval aspoň o sedemsto miest viac.
Hovorca mestskej časti Ľubomír Andrassy vraví, že v Petržalke majú majitelia áut k dispozícii takmer 18 500 parkovacích miest. Ďalších asi 40-tisíc chýba, mesto už vytipovalo dvanásť lokalít pre vybudovanie garáží či odstavných plôch. Približne štvrtina z potrebného počtu by pritom mohla do troch rokov pribudnúť, ak sa prijmú opatrenia, s ktorými počíta program riešenia statickej dopravy. Ten vlani v októbri schválili petržalskí poslanci.
Na uliciach plno
Na sídliskách je na parkovacích miestach menšia obmena vozidiel, veľká časť z nich stojí na jednom mieste dlhodobo. Aj preto tam skutočne nie je kde zastaviť.
V centre mesta však nie je vždy státie aj tam, kde sa nemá, iba zrkadlom nedostatku miest. Často ide skôr o snahu zastaviť čo najbližšie miestu, kam sa motorista vybral. A tiež zámer ušetriť. Namiesto desiatok korún, ktoré by zaplatil za parkovanie v garáži, radšej zastaví na lacnejšom mieste na ulici, kde ho hodina státia na parkovaciu kartičku Bratislavskej parkovacej služby stojí len desať korún. Podľa Rudolfa Surového z Bratislavskej parkovacej služby vlaňajší prieskum preukázal, že na približne 1,1 kilometri štvorcových plochy, na ktorej zastrešuje firma parkovanie, bola vyťaženosť parkovacích miest 110-percentná. Desať percent nad maximum pritom pripadalo na zeleň, chodníky a priestor pred vchodom do domov.
Vyťaženosť garáží je slabšia
Hoci sa počet miest v garážach v Starom Meste, ktoré si účtujú za hodinu parkovania od tridsať do osemdesiat korún takmer vyrovná počtu stojísk na ulici, nedostatok miest ich prevádzkovateľov zďaleka netlačí. Majitelia garáží, paradoxne, bojujú skôr s tým, ako ich na väčšinu prevádzkového času zaplniť. Aj z údajov Informačného parkovacieho systému, ktoré uvádzal Cílek vyplýva, že parkovacie domy sú naplnené len výnimočne.
Mário Grega zo spoločnosti Vinci Park Slovakia, ktorá prevádzkuje niekoľko parkovacích domov (Opera, Tatracentrum, Westend, Mamut, Plynárenská) upozorňuje, že všetky garáže sa nestavali s takou rezervou, že by sa reálne nedali naplniť. Hospodárne vyťaženie sa líši od garáže ku garáži. "Záujem o parkovanie v niektorých lokalitách je vyšší ako sú možnosti. Som si istý, že ich majitelia by ich radi rozšírili, keby to bolo možné, avšak lokalita determinuje možnosti výstavby," tvrdí. Dopĺňa, že vysoký dopyt v tomto prípade prevádzkovateľ reguluje cenou.
Podľa Surového troj až osemnásobne nižšia cena je hlavným, ale nie vždy jediným dôvodom, prečo väčšina obyvateľstva preferuje státie na ulici pred zaparkovaním v garáži. Ďalšími sú napríklad návyky, rýchlosť zaparkovania, zručnosť vodičov, ale aj fóbie z uzavretých priestorov. O tom, že o preferencii miesta pre zaparkovanie jednoznačne nerozhoduje len cena, svedčí fakt, že vo vyspelých krajinách je parkovanie na ulici dvojnásobne drahšie ako v garážach. Napriek tomu sú tam ulice plné stojacich áut a garáže často poloprázdne.
Cenu ovplyvňuje aj výstavba
Do vyššej ceny za parkovanie v garážach je premietnutá aj suma, ktorú musel investor vložiť do vytvorenia miest pre vozidlá pod strechou. Podľa developerov môže vytvorenie jedného parkovacieho miesta pre automobil v podzemnej garáži v Bratislave vyjsť na 100-tisíc korún, ale aj na 600 či dokonca 900-tisíc korún. Veľká časť garáží, ale aj administratívnych, či rozsiahlejších obytných projektov počíta s minimálne dvomi stovkami miest na státie, takže zabezpečenie parkovania pre ich nájomcov i návštevníkov môže odčerpať developerom z rozpočtu dvadsať, ale aj 180 miliónov korún.
To, či investora stojí postavenie garážového miesta sumu na spodnej hranici uvedeného rozpätia, alebo sa blíži skôr k hornej, pritom ovplyvňuje niekoľko faktorov. Medzi hlavné patrí podľa zástupcu jednej z developerských spoločností lokalita, spôsob zakladania budovy, hladina spodnej vody v mieste, kde stojí i charakter terénu. Zaváži tiež statika a výška budovy, veľkosť stavby, ale aj spôsob nájazdu, vstupu i celkového riešenia garáže. Na výslednú sumu má v neposlednom rade vplyv aj ročné obdobie, kedy sa stavia.
Návratnosť by mala byť osem rokov. Či sa skutočne za také obdobie peniaze vrátia, závisí od toho, ako majiteľ či prevádzkovateľ rozumne manipuluje s cenou. "Ak je konkurencieschopný, tak sa mu rýchlo vráti. Ak je tvrdý, tak sa mu investícia nemusí vrátiť vôbec," dopĺňa Surový.
Biznis? Ako pre koho
Napriek silnej vyťaženosti parkovacích plôch pod holým nebom v uliciach mesta však ani správa parkovania v atraktívnych zónach nemusí byť pre prevádzkovateľa až taký výnosný biznis. Experti to pripisujú najmä finančným i personálnym problémom pri kontrole majiteľov parkujúcich vozidiel, ako aj slabej vymožiteľnosti práva. Vďaka spomínaným faktorom totiž až štyridsať percent parkujúcich vodičov odchádza z miesta bez zaplatenia. Náklady spojené s vymáhaním poplatkov za parkovanie pri ich dnešnej cene podľa Surového výrazne prevyšujú sumu, ktorú by Bratislavská parkovacia služba získala.
V Bratislavskej parkovacej službe je dvadsaťpercentným vlastníkom Mestská časť Staré Mesto, pätinový podiel z ročného zisku parkovacej firmy teda putuje do rozpočtu mestskej časti. Koľko to bolo za minulý rok Kopřivová nevedela upresniť, v roku 2006 rozpočet Starého Mesta vďaka zóne s obmedzeným parkovaním zbohatol o 1,2 milióna korún. Okrem toho mestská časť prenajíma tej istej spoločnosti časť parkovacích kapacít na svojom území na komunikáciách III. a IV. kategórie. Za to ročne inkasuje zhruba jedenásť a pol milióna korún.
Spojenie ulice s podzemím
Možno sa dá pochybovať o efektívnosti fungovania niektorých garáží, ktoré niekedy ani slabší záujem neprinúti upraviť cenu za parkovanie. Prevádzkovatelia iných parkingov už pochopili, že je nevyhnutné zaviesť odlišné taxy v najfrekventovanejších denných a z hľadiska záujmu návštevníkov menej zaujímavých neskorších večerných a nočných hodinách.
Nepostačujúci počet parkovacích miest v centre mesta a nedostatok voľných plôch, kde by mohli nové miesta pribudnúť, časom zrejme privedie k regulácii parkovania cenou aj státie v uliciach. Odborníci na statickú dopravu totiž považujú práve reguláciu cenou za prvý účinnejší krok riešenia nedostatku miest na státie v meste.
Problém s parkovaním v Bratislave by mohla pomôcť vyriešiť aj väčšia koordinácia uličného a mimouličného parkovania. Zónam, ktoré zastrešuje Bratislavská parkovacia služba chýba navyše aj časové obmedzenie parkovania.
Staré Mesto sa snaží vyvíjať tlak na investorov, aby zároveň s výstavbou objektov riešili aj parkovacie potreby. Ďalším riešením, ku ktorému sa prikláňa viacero mestských častí je zjednosmernenie ulíc, ktoré na jednej strane cesty umožní vytvoriť plochy na státie vozidiel. "V rámci úprav ciest a chodníkov a zjednosmernenia ulíc je v Petržalke možné vytvoriť bezmála šesťtisíc odstavných miest," tvrdí Andrassy.
Nové miesta na okraji
V centrách miest by nemalo byť cieľom a ani v nich nie je voľný priestor pre tvorbu nových miest na státie. Riešením je skôr regulácia počtu áut, napríklad spomínanou úpravou ceny za parkovanie. Ak však mesto nestanovilo investorovi žiadne podmienky predtým, ako mu predalo pozemky na postavenie garáží, je už len na ňom, či bude od návštevníkov pýtať tri koruny za celý deň, alebo milión za minútu. "Urobiť dodatočnú reguláciu je v takom prípade ťažké," vraví Surový.
Za jedno z riešení odľahčenia statickej dopravy v centre považuje prevádzkovateľ garáží, spoločnosť Vinci Park Slovakia to, že by si mesto vytipovalo na okraji centra miesta, kde by bolo možné i vhodné postaviť garáže tak, aby z nich bolo centrum ľahko dostupné, v ideálnom prípade aj pešo. "Následne reguláciou parkovania na uliciach nasmerovať do nich autá. Túto filozofiu je neskôr potrebné použiť na širšiu oblasť mesta," dodáva. Zámerom vybudovať za pomoci súkromných investorov nové parkovacie miesta na okraji centra mesta sa pritom netají ani námestník primátora Cílek.
Riešenie problému parkovania, vrátane vybudovania záchytných parkovísk na okraji mesta však má v Bratislave šancu na úspech iba s prepojením na integrovanú dopravu v meste a tiež vyriešením kapacity prístupových komunikácií. <
Tisíce miest pribudli vďaka obchodom
Nákupné centrum Shopping Palace Zlaté Piesky má dve tisícky miest. Motorizovaní návštevníci petržalského Auparku môžu stáť v parkovacom dome s vyše 650 miestami, v podzemných garážach, kde je takmer 650 miest, či na vyhradenej ploche pod holým nebom, kde je skoro 500 miest. V nákupnom centre Polus City Center, ktoré zatiaľ ako jediné prikročilo k spoplatňovaniu parkovania dlhšieho ako tri hodiny (s návštevou kina nad päť) počas pracovného týždňa je momentálne 1613 miest, z nich 1168 v garáži a zvyšná časť na streche centra. K prvému novodobému nákupnému centru Danubia patrí 1300 miest na státie.
