Pokuty, ktoré firmám hrozia, ak nezamestnajú zdravotne postihnutých ľudí, sú neúčinné.
BRATISLAVA. Firmy radšej zaplatia pokutu, ako by zamestnali hendikepovaného človeka, zhodujú sa zamestnávatelia, postihnutí ľudia, aj zákonodarcovia. Je však nepravdepodobné, že by sa pokuty zvýšili a ťažko sa aj vymáhajú.
Ak je človek na Slovensku zdravotne postihnutý, prácu si nehľadá ľahko, aj keď je kvalifikovaný a jazykovo zdatný.
František Puk (34) z Nových Zámkov vie po anglicky, trinásť rokov robil programátora a správcu siete. Napriek tomu je nezamestnaný.
„Keď napíšem do životopisu, že som zdravotne postihnutý, nezavolajú ma na konkurz. Ak to nenapíšem, zavolajú ma, ale keď zistia, že som hendikepovaný, povedia, že majú aj iných uchádzačov,“ hovorí Puk. Za posledný polrok sa mu to stalo na 20 pohovoroch. „Viacerí zamestnávatelia mi povedali, že radšej zaplatia pokutu a majú pokoj.“
Predseda výboru pre sociálne veci Jozef Halecký z HZDS hovorí, že vyššie pokuty nie sú riešením. V parlamente by tiež boli „ťažko priechodné“. Východiskom sú podľa neho sociálne podniky a práca na doma.
Vo firmách, ktoré majú najmenej 20 zamestnancov, musí byť podľa zákona 3,2 percenta zdravotne postihnutých pracovníkov. Ak zamestnávateľ požiadavku nesplní, musí za každého hendikepovaného zamestnanca, ktorý mu chýba do predpísaného podielu, zaplatiť ročne trojnásobok mesačnej minimálnej mzdy, dnes 24 300 korún.
Neexistuje centrálny register neplatičov, kontrolami ich zisťujú jednotlivé úrady práce. Napríklad v okrese Banská Bystrica doteraz zistili 12 neplatičov pokút za rok 2006. Kontroly 190 firiem, ktoré podnikajú v okrese, podľa Jarmily Štekláčovej zatiaľ nie sú ukončené, čiže číslo môže byť vyššie.
Vo februári bolo na Slovensku 237 017 nezamestnaných, z nich bolo 8713 zdravotne postihnutých.
