PRIŠTINA, BRATISLAVA. Po vyhlásení nezávislosti urobil kosovský parlament ďalší krok, ktorý by mal potvrdiť jeho odtrhnutie od Srbska – prijal novú ústavu. Za základný zákon v krajine zahlasovali 103 poslanci jednohlasne.
Srbi Prištinu ignorujú
Ústava okrem iného vyhlasuje Kosovo za parlamentnú demokraciu, označuje albánčinu a srbčinu za oficiálne jazyky a zaručuje ústavnú ochranu srbskej menšiny. „Srbi sú občania Kosova. Toto je aj ich ústava,“ povedal podľa BBC prezident krajiny Fatmir Sejdiu.
V dvojmiliónovom Kosove žije asi 120tisíc Srbov, ktorí však podobne ako Belehrad vznik nového štátu odmietajú. Aj preto nie je rozdelenie právomocí medzi albánskou väčšinou a srbskou menšinou presne vymedzené. Srbsko sa stále snaží uznaniu Kosova vo väčšine krajín sveta, a teda aj na pôde OSN, zabrániť.
Od 17. februára, keď Priština vyhlásila nezávislosť, nový balkánsky štát uznalo 36, najmä západných, krajín. Urobili tak napríklad už aj srbskí susedia ako Chorvátsko, Maďarsko či Bulharsko. Slovenská diplomacia si zobrala do leta čas na rozmyslenie.
Prvú kosovskú ústavu ešte pred jej schválením podporila Európska únia, ako to požadoval plán fínskeho vyjednávača Marttiho Ahtisaariho, na základe ktorého vyhlásila Priština samostatnosť. Únia by mala 15. júna prevziať zodpovednosť za Kosovo od OSN, vtedy vstúpi do platnosti aj nová ústava.
V tom čase by už mala byť v Kosove úplna dvojtisícová policajnosúdna misia únie EULEX. Jej pôsobenie v srbských enklávach však stále ostáva otázne. Podobne aj fungovanie inštitúcií OSN, ktorá sa úplne z Kosova nestiahne.
Stále totiž platí rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1244, ktorá dala svetovej organizácii mandát na spravovanie Kosova, ktoré je z hľadiska medzinárodného práva stále považované za súčasť Srbska.
Kosovský šéf diplomacie
Novú rezolúciu, ktorá by umožnila hladké prijatie Ahtisaariho plánu a s ním aj uznanie nezávislého Kosova, zablokovalo Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady. Moskva vystupuje ako najsilnejší advokát Srbov.
Mandát nad bývalou juhosrbskou provinciou prevzalo OSN po vojne v roku 1999. Odvtedy má Kosovo vlastný parlament, prezidenta aj vládu. S novou ústavou pribudnú ďalšie inštitúcie, ako ministerstvo zahraničia či tajná služba. (rek, reuters)
Kosovská ústava
Najvyšší zákon definuje Kosovo ako sekulárny, nezávislý, suverénny, jedinečný a nedeliteľný štát
Štátnym zriadením je parlamentná demokracia
Oficiálnymi štátnymi jazykmi sú albánčina a srbčina
Zaručuje ochranu práv srbskej menšiny
