BRATISLAVA. „Keby záležalo na mne, štafetu by som zastavila,“ povedala pre agentúru AP Austrálčanka Susie O'Neillová, osemnásobná olympijská šampiónka v plávaní. Aj Ukrajinec Sergej Bubka, v minulosti famózny atlét, dnes významný olympijský funkcionár si myslí, že „takto to ďalej nemôže ísť“.
Najväčšie obavy z Indie
Olympijský oheň na ceste do Pekingu je len na šiestej z dvadsaťjedna plánovaných zastávok svojej svetovej vetvy a už zažil viac poníženia, ako v celej jeho histórii.
Najmä v Londýne a Paríži. Aj včera v San Franciscu však narazil na protesty protibetských a protičínskych demonštrantov, ktorí pekinskú olympiádu využili na také množstvo koordinovaných akcií odporu, aké málokto čakal.
Najbližšie zamieri do argentínskeho Buenos Aires, no najhoršia hrozba zrejme striehne v Indii, kde žije stotisíc tibetských utečencov.
Fakľonosiči sú v rozpakoch
„Zo športovej akcie sa stala politická,“ citujú Lidové noviny českého volejbalistu Jiřího Nováka, ktorý bežal s pochodňou v Paríži, kde hráva za Paris Volley. „Športovci sa stali lovnou zverou a tí ľudia vyzerali ako zvieratá utrhnuté z reťaze.“
Demonštranti sú zavše až násilnícki, domáci policajti či čínski „esbéeskári“ nervózni, občas až brutálni, a bežci sú obeťami jedných aj druhých.
„Pochodeň nie je vlastníctvom Číňanov, ale Medzinárodného olympijského výboru,“ pripomína švédska členka exekutívy MOV Gunilla Lindbergová. V tieto dni s Bubkom a ďalšími z olympijskej exekutívy v Pekingu riešia dilemu, ako zareagovať, aby sa napätie štyri mesiace pred OH neeskalovalo, lež utlmilo. Prvý muž MOV Jacques Rogge bol včera na audiencii dokonca u čínskeho premiéra Wen Ťia-paa.
Rogge: Falošné šumy
V utorok sa objavili úvahy, že Medzinárodný olympijský výbor štafetu zastaví. Ešte v ten istý deň večer to však jeho šéf dementoval v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu France 3: „To sú falošné šumy, vôbec o tom nediskutujeme.“
Roggeho postoj potvrdil aj Mexičan Mario Vazquez-Raňa, šéf Asociácie národných olympijských výborov, ktorá práve zasadá v Pekingu: „Hovoril som s ním a je na 100 percent presvedčený, že žiadne zmeny svetovej vetvy nenastanú. Posúdime však zmeny do budúcnosti.“
Roggeho podporil aj podpredseda Thomas Bach. „Zrušenie štafety by znamenalo ústupok pred násilím. Ak je niekto proti násiliu, musí sa proti násiliu aj postaviť,“ cituje Nemca agentúra DPA.
„To je, ako keby sme sa podvolili terorizmu,“ myslí si austrálsky člen MOV Joh Coates.
Pekingu skočili na lep
Tradícia štafiet s olympijským ohňom z Olympie sa začala pred vyše sedemdesiatimi rokmi - pred berlínskou olympiádou 1936.
Oheň sa nie vždy presúval spôsobom „z ruky do ruky“ a po vlastných. Často lietal, zažil aj presun cez stratosféru.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa v budúcnosti vráti do obdobia 1984 - 1996, keď z Olympie mieril bez medzizastávok rovno do hostiteľskej krajiny.
Atény pred štyrmi rokmi vybočili z normy pobojkotovej éry. Len preto, lebo si chceli pripomenúť, že boli aj na samom začiatku novovekej, coubertinovskej histórie olympiád.
Čína to okamžite využila, navrhla ešte veľkolepejšiu štafetu a MOV jej a silným sponzorom naskočil. Dnes to ľutuje, ale už je neskoro.
Štafety s ohňom
l Oheň prvý raz horel na amsterdamskej olympiáde 1928: na Maratónskej veži štadióna.
l V Olympii ho zapálili prvý raz pred Hrami 1936 v Berlíne: štafeta bol nápad generálneho sekretára organizačného výboru Carla Diema. Viedla piatimi krajinami, prvý raz a naposledy aj Československom.
l Štafeta mieru bol názov cesty pochodne na prvú povojnovú olympiádu v Londýne 1948: desiatnik gréckej armády Dimitrelis si pred zapálením ohňa
v Olympii symbolicky zvliekol vojenskú uniformu.
l Aj niektoré ďalšie štafety mali svoje názvy: rímska v roku 1960 bola Staroveká (oheň horel v dvoch baštách klasickej civilizácie: v Aténach aj v Ríme), mexická v roku 1968 sa volala Štafeta Nového sveta, soulská v roku 1988 Orientálna...
l Len sedemkrát viedla cesta ohňa z Grécka priamo do hostiteľskej krajiny: v prípade Melbourne 1956, Ríma 1960, Montrealu 1976 (prenos cez satelit prostredníctvom elektronického impulzu), Los Angeles 1984, Soulu 1988, Barcelony 1992 a Atlanty 1996.
l Rekordný počet krajín navštívila štafeta pred štyrmi rokmi: z Olympie zamierila do sveta a kým sa vrátila do Atén, za 142 dní prešla 86-tisíc km a úctu jej vzdali v 26 štátoch.
