V roku 2004 ste sa dostali na 42. miesto svetového rebríčka, na Wimbledone 2006 ste sa dostali medzi šestnásť najlepších. Potom už o vás nebolo veľmi počuť. Čo sa stalo?
„Tenis hrám ľavou rukou, ale zranil som si pravačku – mal som ju zlomenú v zápästí. Vo februári 2007 som vo Viedni podstúpil prvú operáciu a v decembri nasledovala druhá – ešte mám po nej jazvu. Vyše roka som bol bez tenisu.“
Chýbali ste na turnajoch ATP, vypadli ste zo svetového rebríčka. V Bratislave tak začínate novú fázu svojej kariéry, všakže?
„Presne. Som ešte relatívne mladý, cítim sa výborne a verím, že sa dostanem do formy. Nech to neznie neskromne, ale trúfam si vrátiť sa do top 100 vo svete. Viem, že v slovenskom tíme je v podobnej situácii Dominik Hrbatý. Dokonca sme boli vo Viedni operovaní na rovnakej klinike.“
Trúfate si odhadnúť, ako ďaleko máte teraz do bývalej formy?
„Po návrate na kurty trénujem iba tri týždne. Hrám tak na päťdesiat percent, možno ani toľko nie. V Bratislave chcem nastúpiť v dvojhrách aj vo štvorhre a najradšej na päť setov, aby som sa čo najskôr dostal do zápasového tempa.“
Budete stačiť kondične? Pred dvoma rokmi ste mali inú figúru...
„Áno, viem na čo narážate. Mám nejaké kilo navyše. Ale aj v kondičnej príprave už idem naplno a čoskoro sa dostanem na normál.“
Využijete pri návrate na turnaje ATP zmrazený rebríček, ktorý dostanú dlhodobo zranení hráči?
„Určite áno. Požiadal som oň však dosť neskoro, a tak mi prischlo až 170. miesto. Renking môžem využiť na ôsmich turnajoch, a tak dúfam, že mi pomôže k rýchlejšiemu návratu nahor.“
Narodili ste sa v Tbilisi, žijete vo Viedni. Ako často sa dostanete k rodine?
„Keď som hral na turnajoch, tak asi dva razy v sezóne no v posledných dvoch rokoch to bolo častejšie. V Rakúsku žijem už päť rokov, mám tu trénera. Zopár priateľov z Viedne ma príde povzbudiť aj do Bratislavy.“
Z Gruzínska pochádza bývalý sovietsky tenista a finalista Wimbledonu 1973 Alexander Metreveli, neskôr sa do svetovej špičky dostala Leila Meschiová. Akú pozíciu má dnes gruzínsky tenis?
„Takú ťažkú ako ekonomika našej krajiny. Základňa sa zúžila. Predsa však vyrástlo zopár talentovaných hráčov. Niektorí z nich sú už v daviscupovom tíme. Šport ľudí zaujíma, ale nepredpokladám, že niektoré noviny by na daviscupový zápas so Slovenskom vyslali svojho spravodajcu.“
Aký výsledok by vás v Bratislave uspokojil?
„Každý športovec chce vyhrať, no ja som realista. Chýba nám zranený Lado Čichladze. Slovensko je doma vysokým favoritom. Každé jedno víťazné stretnutie by bolo pre nás úspechom.“
