PORT–AU–PRINCE, BRATISLAVA. Zatiaľ, čo sa bohatý svet sťažuje na rekordne vysoké ceny ropy a že do svojho nového auta si musí tankovať nezvyčajne drahý benzín, chudobná časť planéty má iné problémy. Trápi ju hlad, spôsobený rapídnym nárastom cien potravín.
Demonštrácie hladných obyvateľov Haiti, čo sa chceli dostať do Prezidentského paláca, zanechali za sebou najmenej štyroch mŕtvych. Poriadok nedokázali udržať ani vojaci OSN, ktorí sa nachádzajú v krajine.
Vo februári v Kamerune pri podobných nepokojoch zahynulo až 40 ľudí. Podobné vzbury sa objavili aj v Bolívii, na Pobreží Slonoviny či v Egypte. Prvou krajinou, ktorou zatriasla potravinová vzbura, bolo Mexiko, kde v vlani nevedeli obyvatelia uniesť rekordne vysoké ceny svojho národného jedla: tortily.
Ryžové revolúcie
A môže to byť len začiatok. Vysoký predstaviteľ OSN pre humanitárne vzťahy sir John Holmes varuje, že vysoké ceny potravín môžu ohroziť globálnu bezpečnosť. „Súčasný trend cien ropy pravdepodobne zvýši počet incidentov a zníži bezpečnosť krajín,“ dodal Holmes podľa portálu Euobsevrer. Pridal sa aj eurokomisár pre potraviny Louis Michel. Potravinová kríza síce nie je taká viditeľná ako ropná, no v Afrike spôsobí podľa neho humanitárne cunami.
Doteraz sa nedostatok jedla objavil najmä po prírodných katastrofách či vojnových konfliktoch. Najznámejším príkladom je utrpenie ľudí v Etiópii v roku 1986. Odborníci teraz hovoria, že svet čelí novému druhu hladu. Potraviny na policiach sú, ale ľudia si ich na trhoch nemôžu kúpiť,“ povedala pre Guardian riaditeľka Svetového potravinového programu (WFP) Josette Sheeran.
Hladové mestá
Hladujúci dav má jedlo, ktoré by ho mohlo nakŕmiť, stále pred očami. „Prirovnal by som to k situácii, že mám nádrž plnú benzínu a okolo mňa chodia ľudia s prázdnymi bandaskami,“ povedal pre Guardian prezident Haiti Rene Preval, pod ktorým sa pri súčasných nepokojoch v krajine doslova trasie palác.
Potravinová a poľnohospodárska organizácia, ktorá spadá pod OSN, v súčasnosti eviduje 36 krajín, ktoré zažívajú potravinovú krízu. Väčšinou ide o štáty Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky, no na zozname je aj Moldavsko či ruské Čečensko. Krajiny ako Čína, India či Vietnam na drahú ryžu zareagovali obmedzením jej exportu.
Ceny základných potravín na svetových trhoch stúpli od minulého leta o 40 percent. Najväčší vplyv to má na najchudobnejšie oblasti, kde ľudia takmer všetky peniaze míňajú na jedlo. Nová tvár hladu sa dotýka najmä miest. Obyvatelia vidieku dokážu vypestovať potraviny svojvoľne, ľudia v mestách sú závislí od trhov.
Pesimistické vyhliadky
Dôvodov rýchlo rastúcich cien potravín vo svete je viac. Počet ľudí vo svete stále rastie, naopak, úrodnej pôdy je menej. K drahším potravinám prispeli aj rekordné ceny ropy.
Potraviny sú drahšie aj pre nenápadné maličkosti, ako to, že miliarda Číňanov zje o 150 percent viac na produkciu náročnejšieho mäsa ako pred tridsiatimi rokmi.
K dôvodom treba určite prirátať aj biopalivá. Dopyt po tejto Európskou úniou preferovanej náhrade benzínu, ktorá by mala byť ekologickejšia ako ropa, spôsobil, že z časti pestovaných plodín sa stali „krmivá“ pre autá a nie pre ľudí.
V Spojených štátoch, skadiaľ prúdi až 60 percent svetovej kukurice, vlani išla až štvrtina jej úrody na výrobu biopalív. „Samotný nápad, že vyrúbeme dažďové pralesy, aby sme mali biopalivá, je hlúpy,“ povedal nový vedecký poradca britskej vlády profesor John Beddington v prejave začiatkom marca.
Vyhliadky do budúcnosti pritom nie sú o nič optimistickejšie. Podľa Svetovej banky by sa mal dopyt po jedle so zvyšujúcim sa počtom ľudí na planéte do roku 2030 zdvojnásobiť.
Naopak, ako hovoria údaje OSN, úrodná pôda sa každý rok pre sucho či odlesňovanie zmenší o územie veľké ako Ukrajina.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Haiťania: Jeme Clorox
Ľudia najchudobnejšej karibskej oblasti, ktorí si zvykli minúť každý deň najviac dva doláre, pre nárast cien potravín jedia už aj koláče z prachu.
PORTAUPRINCE, BRATISLAVA. „Sme hladní!“ kričal dav bezradných Haiťanov pred Prezidentským palácom v PortauPrince. Zdraženie potravín, ktoré si väčšina Európanov všimla až doma pri skúmaní účtu, vyhnalo v najchudobnejšej krajine Latinskej Ameriky ľudí do ulíc.
„Ak ste dnes na Haiti a vláda konzumentom neprispieva, nemáte inú možnosť, ako si odtrhnúť od úst,“ povedal pre agentúru AP Abdolreza Abbassian, ekonóm pracujúci pre Medzivládnu skupinu pre obilnú výrobu pri OSN. „Nepredpokladám, že ceny sa vrátia na úroveň, na akú sme boli zvyknutí,“ dodal Abbasian.
Pre tridsaťročného Haiťana Eugena Thermilona, obyčajného robotníka, to nie je dobrá správa. Thermilon si viac nemôže dovoliť kupovať cestoviny, aby nasýtil svoju ženu a štyri deti, keďže ich cena sa takmer zdvojnásobila na 0,57 dolára. Na deň si musí jeho rodina vystačiť s dvoma plechovkami kukuričnej kaše. Až 80 percent Haiťanov môže denne minúť len necelé dva doláre. Každé štvrté dieťa na ostrove je podvýživené, píše AP.
Už niekoľko dní ľudia na ostrove prirovnávajú svoj hlad k jedeniu čistiaceho prostriedku Clorox pre pálivý pocit v žalúdku. Mnohí zaháňajú hlad tradičným „zmierňovačom hladu“, koláčikom z prachu, oleja a soli.
Obchodníci s potravinami prichádzajú o stálych zákazníkov, akým bol aj Thermilon. Obchodník Fabiola Duran Estime musel vybrať svoju dcéru Fyva zo škôlky, pretože si nemohol viac dovoliť platiť za ňu 20 dolárov mesačne. Fyva sa práve začínala učiť čítať.
(toh)
