BRATISLAVA. Podali ste daňové priznanie včas, ale z rôznych dôvodov ste nestihli do konca minulého mesiaca zaplatiť daň? Nič sa nedeje. Je veľmi pravdepodobné, že z toho nebudete mať nijaký finančný postih. Podľa zákona totiž daňovník nemusí z neuhradenej dane platiť sankčný úrok, ak nie je vyšší ako 500 korún. „Aj pri platbe po 31. marci je možné, že za oneskorené zaplatenie dane nebude daňovník platiť sankciu,“ potvrdila hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková.

Aspoň stotisíc

Na to, aby niekomu už v apríli vyšla sankcia nad 500 korún, by musel daňovému úradu dlhovať niekoľko desiatok tisíc korún. V mnohých prípadoch sú daňové nedoplatky z daňových priznaní k dani z príjmov oveľa nižšie.

Sankčný úrok je štvornásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky, ktorá platí v deň, keď vznikne daňový nedoplatok. Sankcia sa nepočíta z celej dane, ale len z nedoplatku. Základná úroková sadzba je v súčasnosti 4,25 percenta. Ročný úrok preto vyjde na 17 percent.

Daňový úrad ho neplatičovi vyrubuje za každý deň, až kým daň nezaplatí. Úrok sa začne počítať hneď po termíne splatnosti. Ľudia tento rok museli podať daňové priznanie aj doplatiť nedoplatok najneskôr do 31. marca. Prípadnú sankciu úrad teda účtuje od 1. apríla. Na jeden deň to vychádza zhruba 0,047 percenta z daňového dlhu.

Dnes by sankciu musel zaplatiť daňovník, ktorý dlhuje daňovému úradu niečo vyše 105-tisíc korún. Len vtedy mu vyjde sankcia nad 500 korún a musí ju preto zaplatiť. To v prípade väčšiny daňovníkov nehrozí. Podľa manažéra poradenskej spoločnosti McGrath&Arthur Karola Borika má asi 80 percent daňovníkov nedoplatok nanajvýš do 100-tisíc korún.

Napríklad daňovník s nedoplatkom 10-tisíc korún sa k 500-korunovej sankcii, ktorú už daňový úrad vyberá, dostane až v polovici júla. Ak niekto dlhuje po podaní daňového priznania na dani päťtisíc korún, sankciu bude platiť až v novembri. Dovtedy mu nehrozí.

Problém môže nastať, ak daňový úrad v nasledujúcich mesiacoch pri kontrole daňových priznaní zistí, že daňovník ešte nezaplatil. „Daňový úrad môže vyzvať neplatiča na úhradu nedoplatku v náhradnej lehote, obvykle do 15 dní,“ povedala Adamíková. Ak daňovník na výzvu zareaguje a daňový nedoplatok zaplatí, ale sankčný úrok v tom čase nie je vyšší ako 500 korún, uhradiť ho nemusí.

Keď nedoplatok ani po výzve nezaplatí, začne úrad exekučné konanie. Pošle neplatičovi daňovú exekučnú výzvu. V nej ho požiada, aby daň doplatil najneskôr do 8 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozorní, že ak nezaplatí, začne exekúciu jeho majetku. Exekúciu môže urobiť napríklad zrážkou zo mzdy, predajom nehnuteľností, hnuteľných vecí alebo napríklad predajom cenných papierov. Takisto môže siahnuť na peniaze v banke.

Po šiestich rokoch sa neplatí

Povinnosť zaplatiť nedoplatok zanikne po šiestich rokoch od skončenia roka, v ktorom vznikol. Ak sa úrad daňovníkovi za ten čas neozve, nedoplatok bez ohľadu na výšku platiť nemusí. Pokute sa nevyhnú tí, ktorí mali podať daňové priznanie, ale neurobili to. Ak sa daňovník (fyzická osoba) spamätá sám a priznanie podá, pokuta je najmenej tisíc korún. Keď ho musí na priznanie dane vyzvať daňový úrad, pokuta je minimálne desaťtisíc. Firmy majú pokuty vyššie.

Aj pri platbe po 31. marci je možné, že za oneskorené zaplatenie dane nebude daňovník platiť sankciu.

Iveta Adamíková, hovorkyňa Daňového riaditeľstva