RTR a národné kanály Kuľtura – štát

ORT – štát má väčšinu, oligarcha Boris Berezovskij predal údajne svoj 49-percentný podiel podnikateľovi a poslancovi Romanovi Abramovičovi, ktorý je blízky Kremľu.

NTV a regionálny kanál Prometej – vlastní, respektíve ovláda Gazprom, de facto štátny plynárenský koncern

TV6 – vysiela v 69 ruských mestách, kontroluje Berezovskij

RenTV – regionálna televízia, kontroluje energetický monopol JES, značný podiel má ropný koncern Lukoil

Satelitný kanál NTV Plus a TNT – Vladimir Gusinskij

Denníky

Segodňa – liberálny denník vydavateľstva Sem dnej, ktoré vlastnil Gusinskij, tento týždeň prestal vychádzať

Kommersant, Nezavisimaja gazeta, Novyje Izvestija – Berezovskij

Komsomoľskaja Pravda, Izvestija – Prof-Media, patrí holdingu Interros podnikateľa Vladimira Potanina

Vedomosti – spoluvlastnia Independent Media Group, Financial Times a WSJ.

Vremja Novostej – Centrálna banka a Sberbank, obe štátne.

Rozhlas

Radio Majak, Radio Rossija – štát

Echo Moskvy – Gusinského Media-Most (reuters)

„Je to politická úloha zadaná Kremľom… Používajú termín Projekt NTV – je to operácia s cieľom odňať NTV jej doterajším vlastníkom a nastoliť štátnu kontrolu. V podstate ide o znárodnenie prostredníctvom Gazpromu.“

(Jevgenij Kiseľov, dnes už bývalý riaditeľ a hlavný redaktor televízie NTV)

„NTV si nabrala vysoké pôžičky, štát poskytol garancie, štátna spoločnosť Gazprom jej dala veľké úvery. Peniaze boli použité na nesprávny účel a NTV nemohla splniť svoje záväzky voči obchodným partnerom. Je to obyčajný obchodný spor v ktorom veritelia NTV žiadajú svoje peniaze späť a NTV nemôže zaplatiť. To znamená, že vedenie NTV je neschopné a dokonca (koná) proti záujmom spoločnosti. Musí teda dôjsť k bankrotu.“

(Sergej Glazjev, predseda ekonomického výboru Štátnej dumy, člen bloku komunistov)

Ktorý z dvoch uvedených výrokov je pravdivý, alebo aspoň bližší pravde? Každá minca má dve strany, povedal by alibista.

Prvá – televízia NTV bola majetkom Vladimira Gusinského, kontroverzného podnikateľa, oligarchu s izraelským pasom, ktorý poťahoval šnúrky ruskej politiky a veselo porušoval zákony, aby sa nakoniec schoval pred zodpovednosťou do svojej luxusnej vily na španielskej riviére. Už to je predsa jasný dôkaz – keby bol nevinný, ako čestný chlap by sa hájil pred súdom. NTV nebola nikdy naozaj slobodná – plnila zákazku svojho majiteľa, ktorý sa so súčasným vedením „neráčil“, pretože konečne kleplo po prstoch takým, ako je on!

A druhá – televízia NTV bola jedinou celoštátnou ruskou televíziou, ktorá si dovolila bez servítky kritizovať Vladimira Putina, vrátane jeho čečenského ťaženia, a to aj v čase, keď sa jeho rozhodnutiu zaviesť v Rusku konečne poriadok klaňalo viac než 60 percent populácie.

V tejto rozhodne nie čiernobielej kauze nejde ani tak o pravdu, o zákon, ako o výsledok. Výsledok je poľutovaniahodný. Jediná skutočne nezávislá ruská televízia, nezávislá podľa „západných“ meradiel – teda kapitálovo – podľa všetkého skončila.

NTV – dieťa zlatokopa

Komerčná NTV vznikla v roku 1993, v zlatej ére všeobecného chaosu, ktorý sprevádzal etapu divokého kapitalizmu v Rusku. Príjemnou súčasťou tohto chaosu bola sloboda tlače v Rusku. Každý si mohol písať, čo chcel, pravda, ak sa nebál, že ho ktosi pošle do večných lovíšť.

NTV sa v oblasti informovania nevybrala cestou, povedzme, českej televízie Nova – nestavala na bulváre, ale na kvalitnom kritickom spravodajstve. Držala si sieť zahraničných spravodajcov a v reportážach a dokumentoch sa nevyhýbala najtemnejším stránkam ruskej reality. Pri prepnutí na NTV sa divákovi ukázalo trochu iné Rusko, než aké mu ponúkali sterilné konkurenčné kanály ORT a RTR, vlastnené štátom.

Od 3. apríla, kedy plynárenský gigant Gazprom, hlavný Gusinského veriteľ, spornými krokmi získal väčšinu hlasov na právne pochybnom valnom zhromaždení akcionárov pre odvolanie vedenia NTV, táto televízia neexistuje. Aspoň nie v doterajšej podobe – ako celoštátny kanál s obvyklou vysielacou štruktúrou. Kiseľovovi a spol. zostala len príslovečná „zelená lúka“. A čo na to ruský divák?

Každý niekomu slúži

To je otázka, nad ktorou zostáva tak trochu rozum stáť. V prieskume renomovanej agentúry VCIOM z roku 1999 označilo 32 percent Rusov slobodu tlače za „negatívnu zmenu“ vo svojom živote za posledné desaťročie. Po drvivom volebnom víťazstve prezidenta Vladimira Putina, ktorý prisľúbil Rusom poriadok a „diktatúru zákona“, a médiá varoval pred poškodzovaním záujmov Ruska, možno predpokladať, že toto percento bude ešte vyššie. Do ulíc na podporu NTV vyšlo najmä v Moskve a Petrohrade pár tisícok demonštrantov. To nie je viac, ako na pravidelných protestných mítingoch ortodoxných komunistov.

Typické je, že svojich kolegov z NTV sa zastal len zlomok ruských novinárov. Tí, ktorí pracujú v štátnych médiách, pochopiteľne čušia. Nezávislá konkurencia zasa tvrdí, že NTV si na mítingoch jednoducho robí reklamu. Novinárska scéna v Rusku je posadnutá syndrómom „PR“ – public relations. Na novinárskom remesle sa dá – zvlášť v metropole – veľmi slušne zarobiť. A napokon, každý niekomu slúži.

Rozprávke o novinároch, ktorí trpia, pretože sa odmietli zapredať Kremľu, nikto veľmi neverí. Tým skôr, že niektorí prominentní novinári z NTV boli verejne pretriasaní preto, že od zamestnávateľa dostali bezúročné pôžičky vo výške rádovo stotisíc dolárov. Aj ťah Borisa Berezovského, tak trochu Gusinského „druha v nešťastí“, keď poskytol NTV svoj mestský kanál TV6, sa ukázal ako nešťastný. Redaktori TV6 sa vzbúrili a na protest prešli do Gazpromom normalizovanej NTV.

Ak niekto čakal, že kauza NTV sa bude podobať prípadu Českej televízie, mýlil sa. NTV je napriek svojmu kľúčovému významu na ruskej scéne súkromná televízia. Slúži jej ku cti, že supluje niektoré funkcie verejnoprávneho kanálu – ten totiž v Rusku de facto neexistuje. Verejnejnoprávny sa tu rovná štátny – že by medzi tým mal byť rozdiel, to málokto vníma.

Práve preto je cena NTV nezmerateľná, práve preto sa stala predmetom boja o slobodu prejavu, ktorý zúri – i keď pod hrubým nánosom obchodnícko-právnického balastu zahmlievajúcim pravdepodobnú podstatu celého prípadu.

Typické je, že Štátna duma sa celým prípadom odmietla vôbec zapodievať. Nezávislú celoplošnú televíziu zrejme nepotrebuje ani väčšina ruských poslancov.

Bohatstvo je podozrivé

Keď sa pred rokom začali prvé razie kukláčov v sídle Media-Mostu a v NTV, nevyvolalo to nijaké výraznejšie verejné pobúrenie. Keď potom odviedli Gusinského v putách do väzenia, malo to príchuť výdatného bulvárneho škandálu. Obyčajní Rusi s istou satisfakciou sledovali, ako boháč skončil za mrežami, médiá špekulovali, čím asi boháča v base kŕmia a s koľkými chlapmi zdieľa celu. Boháča totiž v Rusku nikto rád nemá – je totiž prakticky vylúčené, že by mohol zbohatnúť čestným spôsobom.

Napokon, Gusinskij pravdepodobne skutočne porušoval zákony – v časoch právneho chaosu v prvej polovici 90. rokov to zrejme ani inak nešlo. Keď Putin začal vlani všeobecnú križiacku výpravu proti „oligarchom“, niektorým hriešnikom sa snažili prišiť aj zločiny, na ktoré v čase ich spáchania vôbec nebol paragraf. Dnes po tejto výprave pes neštekne – jediný, na koho si súdy skutočne posvietili, je Gusinskij.

Jeho vina nebola preukázaná. Súd Gusinského obvinil z podvodov a krátenia daní, oligarcha však dal prednosť osobnej slobode a v nedôvere k putinovskej „diktatúre zákona“ sa radšej vzdal obhajoby pred ruským súdom. Z ruského väzenia ho prepustili za podpis dôvernej dohody s vrchnosťou, že sa vzdáva nároku na NTV. Gusinskij podpísal – a neskôr, už na slobode, svoj podpis verejne odvolal. Nie je to práve kladný hrdina. Rovnako ako ten, kto „papier“ vymyslel – totiž minister informácií Michail Lesin.

Jablká a hrušky

Trvalo rok, než mediálne impérium Gusinského padlo. Rok si ľudia blízki Kremľu testovali verejnú mienku – vlažné reakcie Rusov na „ohrozenie slobody prejavu“ im potvrdili, že zmiešanie jabĺk s hruškami sa podarilo. Zo znárodnenia NTV nijaké väčšie problémy nehrozia. V decembri pohrozil súd NTV bankrotom – Kiseľov už otvorene divákov varoval, že televízia môže každým dňom prestať vysielať. Opäť sa nestalo nič.

Tento mesiac prišiel posledný úder. NTV nespasila ani Gusinského dohoda o predaji NTV americkému mediálnemu magnátovi Tedovi Turnerovi. Gazprom, ktorý už dávnejšie prevzal Gusinského balík akcií „do zálohy“ ako poistku splácania dlhu, o Turnerovej ponuke dávno vedel a tváril sa vcelku prístupne. Turner údajne získal požehnanie samotného Putina.

Súčasne však Gazprom postupoval podľa vlastného scenára. Zvolal náhle valné zhromaždenie a väčšinou odvolal vedenie televízie. Neskôr sa ukázalo, že americká firma Capital Research, ktorá má 4,4 percenta, sa pri hlasovaní zdržala a Gazprom, ktorý sám ovláda 46 percent akcií, nemal nadpolovičnú väčšinu. Vec sa však už stala a nikto neverí, že súd, ktorý má overiť oprávnenosť rozhodnutia akcionárov, na nej niečo zmení.

Rokovania Gusinskij-Turner vystriedali rokovania Turner-Gazprom. Hoci oficiálne „pokračujú“, Turnerovi hovorcovia sa už nechali počuť, že NTV zbavená toho najcennejšieho, čo mala – totiž kvalitných redaktorov – pre zakladateľa CNN prestáva byť zaujímavá.

Gazprom sa potom zmocnil väčšiny vo vydavateľstve Sem dnej, keď na jeho stranu prebehol riaditeľ Dmitrij Birjukov, majiteľ 25 percent akcií vydavateľstva. Prestal vychádzať denník Segodňa a na dlažbe zostali všetci zamestnanci spravodajského týždenníka Itogi, ktorý vychádzal v spolupráci s Newsweekom a vykazoval aj zisk. Opäť žiadna odozva verejnosti – istý expert sa dokonca vyjdadril, že Segodňa bol stratový a jednoducho si nevybojoval svoje miesto na ruskom mediálnom trhu.

Posledným nedotknutým médiom Gusinského impéria zostalo Echo Moskvy. Gazprom v ňom vlastní štvrtinu, 38 percent má postupne sa rozkladajúci Gusinského holding Media-MOST. Dokedy?

Dosť bolo zlých správ!

„Celý tento projekt riadi Michail Lesin. Koch (šéf Gazprom-Media) chodí na konzultácie na ministerstvo tlače,“ citoval týždenník Itogi vo svojom zrejme poslednom nezávislom čísle bývalho právnika Gazprom-media Anatolija Blinova. Lesin, spolu s šéfom kremeľskej administrácie a obávanou šedou eminenciou Kremľa Alexandrom Vološinom sú údajne autormi Projektu NTV. Kauza síce mierne poškodí Putinov imidž v zahraničí, zato však doma bude naplnené kremeľské heslo „Liberálna ekonomika za autoritatívnej politiky“.

Mlčanie Rusov môže znamenať jedno – väčšina nemá nijaké obavy z toho, že ovládnutie nezávislej televízie štátom bude mať nejaký vplyv na kvalitu jej vysielania, či dokonca na jej nezávislosť.

Rusi dnes jednoducho veria skôr ruke štátu, než súkromému podnikateľovi. Bežný divák má síce NTV rád, ale nikto mu nevyhovorí vžitý názor, že plnila politickú objednávku Gusinského tak, ako „štátna“ ORT predčasom plnila objednávku Berezovského. Mnohí dokonca veria, že cenzúra je potrebná, pretože už majú dosť potokov špiny a nekonečných škandálov, ktoré živia médiá bez toho, aby sa aspoň trochu významná časť týchto káuz skončila tam, kde patrí, totiž pred súdom. To síce nie je chyba médií – ale zhnusenie Rusov sa prenáša akosi automaticky na „posla zlých správ“.

Tomu, že by bolo ruských novinárov potrebné nejako chrániť, už neverí takmer nikto. Preč sú heroické časy perestrojky, kedy Rusi hltali noviny, dojímali sa nad odhaleniami prehmatov komunizmu. Čiastočne si za to môžu aj novinári – úcta patrí tým, ktorí dokážu v dnešnom Rusku so cťou balansovať medzi pravdou a lojalitou k zamestnávateľovi.

Otcovia „Projektu NTV“ ruskú realitu poznajú – aj preto sa im dielo darí.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

FOTO – TASR/EPA