Ak zvážime, že s nami odjakživa žijú, potom je dosť smutné, že sme sa doteraz tak málo naučili ľavákom pomáhať. Píše sa pritom o nich od nepamäti – v Biblii, ba zmieňujú sa o nich aj nápisy na egyptských hroboch. Ľaváci tvoria desať percent celosvetovej populácie, vo Francúzsku dokonca dvanásť. Legendy a predsudky boli od nepamäti vždy proti ľavákom – kresťanská kultúra mala z nich priam panický strach. Na stredovekých maľbách krstil diabol ľavou rukou svojich stúpencov. Z bosoráctva boli automaticky podozrivé ženy, o ktorých inkvizícia zistila, že sú ľaváčky.

Leonardo da Vinci, Raffael, Michelangelo Buonarotti, ktorý, mimochodom, Adama namaľoval ako ľaváka, Alexander Veľký, Jana z Arku, Hans Christian Andersen, I. P. Pavlov, Albert Einstein, Charlie Chaplin – títo všetci boli ľaváci. Ľaváci boli aj bývalí americkí prezidenti Bill Clinton či George Bush.

Ľavorukí ľudia tvoria galériu osobností, ktoré obdarili svet tvorivosťou, fantáziou, myslením i zručnosťou. Všetci museli žiť vo svete stvorenom pre pravákov.

Sama ľavorukosť nie je ničím handicapujúca či degradujúca, možno dokonca naopak. Nielen v politike, vede a umení, ale aj v športe.

Šikovnejšia menšina

Kultúrna dominancia pravej ruky je hlboko zakorenená v jazyku: to správne je right, recht, pravé. „Pravé“ je v slovanských jazykoch všetko skutočné, pravdivé, naozajstné. V živote je to celkom inak, a v športe zvlášť.

V plejáde olympijských víťazov i v tabuľkách svetových rekordov je veľa jednoznačných ľavákov.

V dávnej histórii prvých olympiád ním bol napríklad svetový rekordér v hode diskom Čech František Janda-Suk. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov zasa v guliarskom kruhu dominoval Američan Al Feuerbach. Niekdajší držiteľ svetového rekordu 21,82 metra vrhal ľavou rukou, aby po pretekoch rovnako ľavou rozdával aj autogramy. V atletike boli práve športovci vo vrhačských technických disciplínach viditeľnejší, než povedzme vo výškarskom či diaľkarskom sektore, pretože moment odrazu si spravidla skôr všímali odborníci ako diváci. A tak možno mnohým unikalo, že praváci sa odjakživa odrážajú ľavou nohou, kým ľaváci naopak.

V skoku o žrdi, kde ľaváci sú skôr výnimkou – z úspešnejších spomeňme Fína Antti Kalliomäkkiho, strieborného z OH 1976 v Montreale – je zasa poznávacím znamením ľaváka rozbeh, pri ktorom si skokan žrď nesie po ľavom boku a ľavú ruku pritom drží vyššie ako pravú.

Hoci väčšina výškarov sa odráža ľavou nohou, dejiny svetového rekordu poznajú dve výrazné osobnosti, ktoré toto pravidlo úspešne porušovali. Jedným z nich bol štýlovo mimoriadne nápadný Nemec Carlo Tränhardt – v čase vrcholov tenisovej kariéry Borisa Beckera pôsobil ako jeho kondičný tréner. Ďalším bol zasa ženský skvost pod latkou, Talianka Sara Simeoniová, ktorá po odraze pravou nohou – praváci, len si povyskočte, a zistíte, že sa odrážate ľavou – zľahka zdolávala flopom dvojmetrovú hranicu zázrakov.

Ľavoruká smršť

Prirodzene, ľaváci sú zreteľnejší v športoch, kde sa dominantne používajú ruky. A tak za zelenými stolmi zostal v pamäti ľavoruký celuloidový mág Stellan Bengtsson, viacnásobný svetový a európsky šampión v stolnom tenise. Ľavorukými víťazmi v tomto športe však boli aj ďalší Švéd Lindh či Afroangličan Douglas.

Doslovným zázrakom ľavorukej šermiarskej smršte sa pred dvadsaťjeden rokmi na OH v Moskve stala súťaž vo fleurete, keď sa do štvrťfinále prebojovalo všetkých osem ľavákov! O jedného menej sme napočítali na OH v Atlante 1996 v súťaži kordistov.

Ľavoruká úspešnosť neunikne ani v hádzanej, volejbale, v ľavorukej streľbe na basketbalový kôš. V bejzbale dokáže súperom poriadne znepríjemniť život ľavoruký nadhadzovač. Ľavák Samuel Sosa z Chicaga či Trevor Wilson a Andy Pettiette z tímu New York Yankees patria medzi najväčšie hviezdy NBL.

Cit pre loptičku

Obrátené garde dokáže byť veľkým prínosom v kontaktových silových športoch. V boxe to napríklad znamená, že borci sa pohybujú v ringu s vystretou pravou rukou, ktorou si držia súpera na dištanc. No v takzvaných raketových športoch – tenis, stolný tenis, bedminton či squash – je schopnosť ovládať ľavú ruku priam životne dôležitá.

V tenise sa napríklad odjakživa tradovalo, že ľaváci majú väčší cit pre loptu v hre, kým praváci zasa vynikali silovým podaním, jeho razanciou i umiestnením. Výnimky však v prípade druhého tenisového aspektu neraz vyvrátili pravidlo – najmä ak si zoberieme pod drobnohľad dvoch vynikajúco podávajúcich Chorváta Gorana Ivaniševiča a Brita Grega Rusedského, sú vysokí a podávajú ľavou rukou.

Tenis patril kedysi k športom, ktoré sprevádzali predsudky o nevýhodnosti dominantnosti ľavej ruky, a tak pre niektorých sa stalo takmer osudným umelé preúčanie na pravorukosť. V štyridsiatych rokoch musela tomuto trendu čeliť Američanka Maureen Connollyová, napriek tomu, že ľavou aj písala či v nej držala nôž pri krájaní. Neskôr prišla austrálska hviezda bieleho športu Ken Rosewall.

Boli to práve autrálske tenisové dvorce, ktoré dali svetu jednu z najvýraznejších osobností tenisových dejín – Roda Lavera, podľa mnohých najlepšieho tenistu všetkých čias. Ani nie tak počtom vyhratých zápasov či turnajov, ako tým, že Laver dokázal dvakrát vyhrať grandslam – štyri víťazné najväčšie turnaje roka.

„Jeho ľavačka je taká silná, že je až škaredá,“ napísal v čase Laverovho tenisového vrcholu jeden športový publicista, kým ďalší snorili po zázrakoch, ktoré by ich doviedli na stopu Laverovej výnimočnosti. Jeden z nich raz v jednom z interview prezradil Laver sám: do svojich osemnástich nosil na radu jedného zo svojich prvých trénerov v ľavom vrecku loptičku, ktorú neustále stláčal a cvičil s ňou.

A konečne Navrátilová

Na vrchol slávy sa postupne dostávali aj ďalší skvelí ľaváci: medzi elitu v rebríčku ATP patrili napríklad ľavorukí Američania Jimmy Connors a John McEnroe, pred šiestimi rokmi dobyl antukový Roland Garros v Paríži Rakúšan Thomas Muster, jednotkou v svetovom rebríčku sa stal aj Čiľan Marcelo Rios.

Hovoriť o dokonalosti ľavorukých tenistov by však bolo nosením loptičiek do podávacích automatov, pretože už dlho pred nimi poznali dvorce svojich kráľov ľavej ruky: patrili k nim Austrálčan Tony Roche, Američania Roscoe Tanner a Tom Gullikson, Argentínčan Guilermo Villas, Španiel Manuel Orantes, ale aj Čech Petr Korda, ktorého triumf na Australian Open pred tromi rokmi zatienila dopingová aféra.

Najsuverénnejšou ľavorukou hviezdou svetového tenisu je však nepochybne Martina Navrátilová. Tá sa dokonca ešte začiatkom tohto týždňa, vo svojich štyridsiatich štyroch rokoch, objavila v štvorhre spoločne s Arantxou Sanchezovou-Vicariovou na turnaji v Monte Carle, hoci svoju oslnivú kariéru už definitívne ukončila rozlúčkovými exhibíciami pred šiestimi rokmi. Keď sa na jar 1995 v Prahe na tenisovej Štvanici lúčila so scénou, nezabudla v zákulisí pripomenúť, že s radosťou spomína na svoje začiatky v neďalekých Řevniciach, kde sa jej nik nepokúšal vtĺkať do hlavy, že raketu by mala držať v pravej, a nie ľavej ruke.

Inak by sa tenisový svet zrejme sotva dožil takej neopakovateľnej postavy, akou Martina – okrem iných triumfov má na konte aj 167 víťazných turnajov WTA – určite bola. Z ľaváčok sa jej dokázala priblížiť iba ak Monika Selešová v čase jej oslnivého nástupu, ktorý na jar 1993 nečakane pribrzdil nevídaný atentát šialeného nemeckého fanúšika v Hamburgu.

Futbalový dynamit

V hokeji sa význam ľavákov príliš neglorifikuje. Pritom aj tu by si našli svoje významné miesto hviezdy, akými boli v Chicagu Black Hawks slovenský rodák Stan Mikita či v tíme CSKA Moskva dnes už nežijúci strelecký ekvilibrista Anatolij Firsov, v súčasnosti zasa Eric Lindros či Mario Lemieux. Na rozdiel od hokeja, Jeho veličenstvo futbal si na podobné prejavy veru potrpí.

V našich podmienkach strelcov ľavákov kedysi nebolo veľa. Medzi kanonierov, ktorých ľavačka sa dostala za hranice domácich štadiónov, patril aj súčasný tréner reprezentácie Slovenska Jozef Adamec.

Mnohí pamätníci milujú spomienku na veľký bratislavský zápas proti Brazílii na Tehelnom poli v roku 1968, keď Adamec strelil ako doteraz jeden z mála hráčov „kanárikom“ tri góly! Jeho ľavačka bola nevyspytateľná, vždy tvrdá a presná, s nepríjemnou rotáciou.

Brazílčan Rivaldo

Svetový rekord v počte strelených gólov na jednom futbalovom šampionáte dodnes drží – ľavák. Francúz Just Fontaine, ľavonohý útočník, vsietil na MS 1958 nevídaných trinásť gólov. Medzi uznávané strelecké veličiny však patril aj Maďar Ferenc Puskás, niekdajšia hviezda Realu Madrid a v sedemdesiatych rokoch Kyjevčan Oleg Blochin. Obaja dokázali presnými zásahmi ľavou nohou rozhodovať veľké duely.

Veľká legenda osemdesiatych rokov, excentrik a žonglér Diego Maradona takisto patrí do rodu ľavonohých kráľov. Deväťdesiate roky sa zas nesú v znamení Brazílčana Rivalda. Strelec na pohľadanie, ktorý má silnejšiu práve ľavú nohu.

Vo futbalovom svete behá po trávnikoch stále viac takzvaných obojnohých strelcov, avšak aj podľa štatistík mnohí z nich dosiahli ľavou nohou viac gólov. Christo Stoičkov, Georghe Hagi, Roberto Carlos sú len tromi z nich.

Stáť na plyne ľavou nohou

Jedna vec je geniálna ľavačka. Zároveň však platí, že ľavorukí sú odsúdení na väčšie percento nehôd a problémov rozličného druhu, než tí ostatní. Neraz iba preto, že svet je prakticky všade technologicky skonštruovaný pre pravákov. Pre ľavákov je riskantnejšie pracovať s cirkulárkami. Ľaváci – mäsiari sú až osemnásobne viac ohrození porezaním ako ich kolegovia praváci.

Svetové štatistiky hovoria, že šoféri – ľaváci majú dvakrát vyššiu nehodovosť. Súvisí to najmä s tým, že musia regulovať plyn, brzdiť či radiť rýchlosti pre nich oveľa nešikovnejšou pravou nohou a rukou, a keď stratia kontrolu nad vozidlom, často je na vine práve ich spôsob držania volantu, že ho ľahšie strhnú doľava, teda rovno proti iným vozidlám. Pravda, s výnimkou krajín, kde sa jazdí vľavo.

Z potrieb trhu vyplýva čoraz väčšia ústretovosť výrobcov. V Holandsku sa objavil už aj klavír pre ľavákov. Hoci ide zatiaľ o predmety dennej potreby – náramkové hodinky, otvárače konzerv či škrabky na zemiaky – čoskoro by si mali prísť na svoje konečne aj rybári či fotografi so špeciálne upravenými prútmi a aparátmi.

Kým v športe či rôznych druhoch umenia majú ľaváci väčšiu šancu, že sa dočkajú uznania či slávy, ostatní smrteľníci – ľaváci sú skôr odkázaní na výskumy. Nejeden z nich je však pre nich priaznivý.

Americkí a maďarskí sociológovia a psychológovia napríklad zistili, že ľaváci sú inteligentnejší ako praváci. Ich inteligencia sa vraj vyvíja rýchlejšie, pretože musia k problémom pristupovať s oveľa väčším úsilím. Aj ich IQ bolo v mnohých výskumoch o niekoľko bodov vyššie než u pravákov. Ten istý výskum však poukázal aj na negatívny, nie nepodstatný jav, týkajúci sa ľavákov: kratšie žijú.

Podľa maďarských sociológov sa ľavorukí ľudia dožívajú o päť až sedem rokov menej, americkí odborníci hovoria dokonca o deviatich! Najzávažnejším dôvodom ich kratšieho priemerného veku je pravdepodobne menšia odolnosť voči psychickým i fyziologickým poruchám, pretože značné percento ľavákov prichádza na svet predčasne.

Vo Veľkej Británii sa preto rozhodli príkorie vyvážiť ustanovením Dňa ľavákov. Tento sviatok vybojoval pred ôsmimi rokmi britský Klub ľavákov. Je ním 13. august. Mimochodom, ak vás raz cesty zavedú do Londýna a ak patríte k desiatim percentám ľavákov, nezabudnite zájsť do reštaurácie Covent Garden. V nej totiž prestierajú s príslušne umiestnenými príbormi práve pre ľavákov. MARTIN PRÍBELSKÝ