BRATISLAVA. Stavebníctvo na Slovensku beží na plné obrátky a firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných remeselníkov.
Do dôchodku každoročne odchádza viac odborníkov, ako sú stavebné učilištia firmám schopné ponúknuť. Za nedostatkom žiakov je aj nezáujem rodičov. „Učňov sme brali pred tromi rokmi a teraz sme ich zobrali dvanásť. Dva roky bola pauza. Chlapci by mali záujem, ale rodičia nie,“ povedal majster odborného výcviku z odborného učilišťa v Žiline Jozef Gaštan.
Učilištia bojujú s nezáujmom
Riaditelia učilíšť poukazujú na to, že ich absolventov si firmy rozoberajú už počas školy. Tak veľmi na trhu chýbajú. Pritom veľa mladých ľudí, ktorí vyštudujú gymnáziá či priemyslovky, končí na úradoch práce.
„Paradoxne, my nevieme získať žiakov, po ktorých je neuveriteľný dopyt. Ani regionálna samospráva, ani centrálne orgány štátnej správy, ani veľké firmy nerobia dostatočnú osvetu, aby sa myslenie rodičov a žiakov zmenilo,“ hovoria pedagógovia z učilíšť.
Zástupca riaditeľa SOU stavebného v Košiciach Ján Pituch pomenoval štyri oblasti, na ktoré sa treba orientovať.
Prvá je podľa neho zodpovedná voľba povolania. Pre žiakov musí byť remeslo atraktívne. Druhá je o slušných platoch učiteľov a majstrov, aby neboli nútení hľadať si prácu inde. Tretia je úzka spolupráca s firmami, aby tie boli garantom učilíšť. A štvrtá je prehodnotiť vládne normatívy, keď škola dostáva peniaze na počet žiakov.
Podľa riaditeľa prešovského učilišťa Štefana Cmara takýto systém nepodporuje odborné technické školstvo a spôsobil, že výberové školy prijímajú aj tých žiakov, ktorí na štúdium nemajú predpoklady.
„Znížili nároky, prijímačky sa nerobia. To znamená, že na gymnázium sa dnes dostane aj žiak s trojkami a štvorkami. Pre nás žiakov už neostáva,“ povedal.
Nedostatok odborníkov je jednoznačný aj podľa zástupcov stavebných firiem. „Pokles dokonca až o desiatky percent pociťujeme z roka na rok,“ povedal predseda Cechu strechárov Slovenska Stanislav Čižmárik. Podľa neho treba urobiť konkrétne opatrenia a nastaviť legislatívu. „Tu je štátna regulácia potrebná,“ myslí si. Cech propaguje remeslá, ukazuje prácu a robí osvetu, aby túto prácu mladým zatraktívnil.
Ministerstvo chystá zákon
Návrh zákona o odbornom vzdelávaní by ministerstvo školstva chcelo predložiť vláde v novembri 2008. Zmeny by sa podľa zastupujúceho riaditeľa odboru Stredných odborných škôl Mariána Galana mali týkať zmluvných vzťahov medzi žiakmi a zamestnávateľmi. Formou motivačných štipendií by sa mal povzbudiť záujem mládeže o štúdium v učilištiach. Ministerstvo tiež chce nastaviť financovanie škôl podľa materiálnotechnickej náročnosti na výučbu. Uvažujú aj o riešení platov pre pedagógov a odborných zamestnancov. Návrh zákona je však len v prípravnej fáze.
Aj súčasný Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzavrieť so žiakom učilišťa už počas školy dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vyučení bude pracovať pre zamestnávateľa. Najviac však tri roky. „Investovať do niekoho počas štúdia, a potom využívať jeho služby tri roky je málo,“ myslí si Čižmárik.
Motiváciou pre žiakov je aj vyšší plat. Ten je momentálne okolo 18tisíc korún v čistom. Podľa Eduarda Jamricha, konateľa stavebnej firmy TOR, je výška platov ovplyvnená investormi. Tí podľa neho zrazili ceny stavebných prác úplne dole. Problémom sú podľa neho aj vysoké odvody.
Žiak prešovského učilišťa má vo veci jasno. „Kamarát v zahraničí má 70tisíc na mesiac a robí strechárčinu. Keby tu mali ľudia plat 35tisíc, boli by spokojnejší,“ povedal.
